Vyhorenie: Moderná choroba

Vyhorenie opisuje chronický stav fyzického a emocionálneho vyčerpania. Postihnutí sa cítia preťažení, vyhorení a neschopní plniť každodenné životné úlohy. Náš moderný každodenný život prináša obrovské výzvy, ktoré nás vystavujú stále väčšiemu stresu. Ak k tomu dochádza trvalo a počas dlhšieho obdobia, môžu sa dostaviť pocity vyčerpania a nadmerné nároky, ktoré v najhorších prípadoch môžu viesť k úplnému kolapsu alebo vyhoreniu. Ženy sú tým postihnuté viac ako muži. Medzi typické príznaky vyhorenia patrí beznádej, vnútorná prázdnota, poruchy spánku a nedostatok energie.

Môže sa objaviť aj zabúdanie, znížené libido, ťažkosti so sústredením, ako aj negatívny pohľad na život. Biochemicky možno ráno doložiť pokles stresového hormónu kortizolu, čo vedie k večernej hodnote, ktorá je vyššia ako ranná hodnota, čo je v rozpore s bežnými prípadmi. Okrem toho môže viesť k poklesu množstva neurotransmiterov, ako sú noradrenalín, adrenalín, dopamín a serotonín, ako aj ďalších špecifických hormónov.

Chronický únavový syndróm

Presná príčina vzniku chronického únavového syndrómu zatiaľ nie je známa. V súčasnosti všetko nasvedčuje tomu, že sa na nej významne podieľa chronický zápalový proces. Na začiatku je toto ochorenie podobné chrípke. Charakteristickým znakom chronického únavového syndrómu je trvalý stav vyčerpania, ktorý sa objavuje náhle a v spojení s bližšie neurčenými ďalšími príznakmi ochorenia a trvá šesť mesiacov alebo dlhšie. Ženy sú postihnuté štyrikrát častejšie ako muži. Na rozdiel od bežnej únavy sa tento syndróm objavuje bez ohľadu na stres a niekedy aj počas pokojového stavu. Okrem psychických príznakov sa objavujú aj viaceré telesné príznaky, ako napríklad nočné potenie, bolesti kĺbov, hrdla a svalov, žalúdočno-črevné ťažkosti, pocit tlaku, pocity choroby podobné chrípke, ako aj vážne obmedzenie krátkodobej pamäte a koncentrácie. Na rozdiel od syndrómu vyhorenia, ktorý sa vyvíja pomaly a dlhodobo, syndróm chronickej únavy sa objavuje náhle a má za následok telesné ťažkosti, ktoré pri syndróme vyhorenia nie sú prítomné. Krv často vykazuje zvýšené parametre, ktoré poukazujú na chronický zápal. Nedostatky neurotransmiterov a/alebo hormónov sa môžu preukázať menej často, pokiaľ nie je prítomná aj depresia.

Všeobecná životná energia: Mitochandria ako zdroj energie v každej bunke

Podľa viacerých rôznorodých štúdií chronická únava aj syndróm vyhorenia súvisia s ústredným prvkom produkcie životnej sily, tzv. mitochondriami. Hlavným účelom týchto špecializovaných bunkových komponentov, ktoré sú vo vysokom počte prítomné takmer vo všetkých bunkách, je produkcia energie. Ak mitochondrie nefungujú naplno, vzniká úzke hrdlo dostupnej energie a bunky už nie sú schopné produkovať ani stavebné prvky potrebné na fungovanie ďalších buniek a orgánov. Zlé fungovanie mitochondrií môže viesť k mnohým príznakom, od celkovej slabosti a nedostatku energie až po problémy s funkciami konkrétnych orgánov, výkyvy nálad a problémy s plodnosťou.

Depresia

Každý ôsmy až desiaty človek je počas svojho života postihnutý depresiou, ktorá si vyžaduje liečbu. Depresia sa často prejavuje príznakmi, ako sú strata záujmu, negatívne myšlienky, pocity beznádeje, nedostatok energie, podráždenosť a pochmúrna nálada; v najhorších prípadoch sa do popredia dostávajú aj myšlienky na samovraždu. Medzi fyzické príznaky patrí denná ospalosť, nespavosť, bolesti svalov, žalúdočno-črevné ťažkosti, bolesti hlavy a iné nešpecifikované zmyslové poruchy. U ľudí, ktorí trpia depresiou, sa takmer vždy prejavuje funkčná porucha serotonínového systému. Serotonín je jedným z najdôležitejších neurotransmiterov/posielacích látok v ľudskom tele a často sa označuje aj ako hormón šťastia, pretože naša duševná pohoda je do veľkej miery ovplyvnená hladinou serotonínu. Nedostatok serotonínu, najmä v mozgu, vedie k depresívnej nálade a zlému stavu mysle. Skutočnosť, že zo serotonínu sa večer tvorí nočný hormón melatonín, vysvetľuje, prečo nedostatok serotonínu môže viesť aj k poruchám spánku.

Koncentrácia a pamäť

Dostatočný krvný obeh je nevyhnutný pre funkciu mozgu, ako aj pre tucet ďalších veľmi dôležitých látok. Naše mozgové bunky neustále túžia nielen po vzduchu, ale najmä po veľmi cenných živinách. Len nedávno zverejnené výsledky štúdií odhalili šokujúcu pravdu: starnúci mozog potrebuje viac energie na menší výkon. Našťastie veda zaoberajúca sa chronobiológiou objavuje čoraz viac biochemických látok, ktoré nám pomáhajú udržať naše kognitívne funkcie aktívne.