Dávkovanie a možné vedľajšie účinky
V súčasnosti ešte stále neexistujú jednotné pokyny na dávkovanie, podľa ktorých by sa mal melatonín podávať v súvislosti s rôznymi indikáciami. V rôznych klinických štúdiách sa používalo dávkovanie od 0,5 mg alebo menej až po 25 mg alebo viac, čo sťažuje porovnávanie výsledkov. Okrem toho sa používali aj rôzne formulácie, ako napríklad rýchlo sa uvoľňujúci alebo chronobiologicky kombinovaný/pulzujúci melatonín, takže ani tu nie je porovnanie jednoznačné. Ak sa však zhrnú všetky doteraz zozbierané údaje, potom možno považovať za vhodné nasledujúce odporúčania pre dávkovanie: V rámci tzv. chronoterapie, ktorá pomáha resetovať vnútorné hodiny, postačuje dávkovanie 0,5 mg až 1 mg rýchlo sa uvoľňujúceho prípravku. Účinné sa ukázalo aj pulzujúce podávanie až do 3 mg. Platí to najmä pri práci na zmeny a/alebo pri jetlagu. Čas požitia sa prispôsobuje času nového časového pásma v prípade jetlagu a času fázy odpočinku u pracovníkov pracujúcich na zmeny.
Ak je potrebná klasická substitučná liečba, ako je to v prípade starších ľudí, potom je najvhodnejšia pulzujúca dávkovacia forma, a nie pomaly alebo rýchlo sa uvoľňujúca forma. Malo by sa zabezpečiť, aby bol melatonín telu dodávaný v dostatočnom množstve približne šesť až sedem hodín počas noci. To sa dosiahne prostredníctvom množstva 3 mg, ktoré sa v prípade potreby môže bez problémov zvýšiť až na 6 mg. Čas požitia je približne 30 minút pred spaním, ale vždy pred polnocou, aby sa zabránilo posunu rytmu.
Podporné terapie, ako napríklad v prípade mŕtvice alebo srdcového infarktu, si budú určite vyžadovať vyššie dávkovanie. V prvých štúdiách sa ako okamžité opatrenie vo forme rýchlo sa uvoľňujúceho melatonínu úspešne použili množstvá až 50 mg. Podanie nasleduje bezprostredne po zistení udalosti, teda bez ohľadu na dennú dobu. Sprievodné terapie u pacientov s nádormi si tiež vyžadujú vyššie dávkovanie. V súčasnosti sa stále diskutuje o tom, či by sa táto forma mala podávať len večer, ale tento výsledok je najpravdepodobnejší. V prípade rádioterapie sa ako dostatočná javí dávka 15 mg, ktorá sa aplikuje krátko pred ožarovaním.
Iné aplikácie, ako napríklad pri epilepsii, neuroprotekcii a/alebo stabilizácii rytmu, najlepšie profitujú z pulzujúcej a/alebo oneskorenej dávkovacej formy v množstve 3-6 mg večer. Je dôležité poznamenať, že deti vyžadujú vyššie dávkovanie ako dospelí. Aj keď nie je k dispozícii veľké množstvo štúdií o vedľajších účinkoch melatonínu, všetky štúdie ukazujú, že melatonín je veľmi kompatibilný. Nedávno publikovaná metaanalýza mnohých štúdií, ktoré väčšinou podávali viac ako 10 mg, ukázala, že frekvencia a závažnosť hlásených vedľajších účinkov bola rovnaká ako u pacientov, ktorí dostávali placebo. Pravdepodobne najpravdepodobnejší nežiaduci vedľajší účinok melatonínu sa vyskytne pri nesprávne načasovanom podaní. Keďže melatonín v tomto prípade spôsobí posun rytmu, môže, ak posun nie je želaný, viesť k zdravotným problémom.
