Dostatočný nočný spánok môže mať väčší vplyv na dĺžku života, ako si mnohí ľudia uvedomujú. Najnovšie výskumy Oregon Health & Science University naznačujú, že pravidelný nedostatok spánku súvisí s kratšou dĺžkou života. Výsledky boli uverejnené v odbornom časopise SLEEP Advances.

Celonárodné údaje ukazujú vzorce v celých Spojených štátoch

Aby dospeli k svojim záverom, vedci analyzovali veľkú národnú databázu a skúmali vzorce prieskumu týkajúce sa dĺžky života v rôznych okresoch Spojených štátov. Porovnali údaje o dĺžke života na úrovni okresov s podrobnými údajmi z prieskumu, ktoré v rokoch 2019 až 2025 zhromaždili Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (Centers for Disease Control and Prevention).

Keď výskumníci skúmali faktory životného štýlu súvisiace s dĺžkou života ľudí, spánok výrazne vynikal. Jeho súvislosť s dĺžkou života bola silnejšia ako súvislosť stravovania, fyzickej aktivity alebo sociálnej izolácie. Fajčenie bolo jediným faktorom, ktorý mal väčší vplyv.

„Nečakal som, že bude mať taký silný vplyv na dĺžku života,“ povedal hlavný autor Andrew McHill, Ph.D., mimoriadny profesor na OHSU School of Nursing, OHSU School of Medicine a Oregon Institute of Occupational Health Sciences na OHSU. „Vždy sme si mysleli, že spánok je dôležitý, ale tento výskum naozaj zdôrazňuje tento bod: ľudia by sa mali naozaj snažiť spať sedem až deväť hodín, ak je to vôbec možné.“

Výskumníci prekvapení výpovednou hodnotou výsledkov

Veľkú časť práce vykonali doktorandi z Laboratória spánku, chronobiológie a zdravia OHSU School of Nursing. Hoci vedci už dlho vedia, že dostatočný spánok podporuje celkové zdravie, autori boli napriek tomu prekvapení, ako úzko súvisí dĺžka spánku s dĺžkou života. V analýze bol nedostatočný spánok ako prediktor dĺžky života dôležitejší ako strava a cvičenie.

„Je to intuitívne a dáva to zmysel, ale bolo to predsa len pôsobivé vidieť to tak jasne vo všetkých týchto modeloch,“ povedal McHill. „Som fyziológ spánku a chápem zdravotné výhody spánku, ale sila súvislosti medzi dostatočným spánkom a dĺžkou života bola pre mňa pozoruhodná.“

Predchádzajúce štúdie spojili zlý spánok so zvýšeným rizikom úmrtnosti, ale táto štúdia je prvou, ktorá ukazuje ročné súvislosti medzi spánkom a dĺžkou života vo všetkých štátoch USA. Vo svojich modeloch výskumníci použili definíciu CDC dostatočného spánku ako minimálne sedem hodín za noc, čo zodpovedá odporúčaniam Americkej akadémie spánkovej medicíny a Spánkovej výskumnej spoločnosti. Takmer vo všetkých štátoch a v každom analyzovanom roku údaje ukázali jasnú súvislosť medzi dĺžkou spánku a dĺžkou života.

Prečo môže spánok ovplyvňovať dĺžku života

Štúdia neskúmala biologické dôvody tohto vzťahu. McHill však poukázal na to, že spánok hrá kľúčovú úlohu v zdraví srdca, imunitnej funkcii a výkone mozgu. Počas spánku sa telo nachádza v dôležitom regeneračnom režime. Krvný tlak a srdcová frekvencia klesajú, čím sa odľahčuje kardiovaskulárny systém. Chronický nedostatok spánku je naopak spájaný s vysokým krvným tlakom, infarktom, mŕtvicou a arteriosklerózou. Keďže kardiovaskulárne ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na celom svete, trvale zlá kvalita spánku môže výrazne zvýšiť riziko úmrtia.

Imunitný systém je tiež silne závislý od spánku. Počas nočného odpočinku sa aktivujú imunitné bunky a regulujú protizápalové procesy. Ľudia, ktorí pravidelne spia málo, sú náchylnejší na infekcie a často vykazujú zvýšenú náchylnosť k zápalom v tele. Chronické zápaly sú zase považované za rizikový faktor pre mnohé ochorenia, ako je cukrovka, rakovina alebo srdcové ochorenia. Spánok tak významne prispieva k udržaniu odolnosti a zdravia tela.

Okrem toho spánok zohráva rozhodujúcu úlohu vo fungovaní mozgu. V fázach hlbokého spánku sa aktivuje takzvaný glymfatický systém, ktorý odstraňuje metabolické odpadové látky z mozgu. Tento čistiaci proces je dôležitý na zabránenie hromadeniu škodlivých proteínov, ktoré sú spojené s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Spánok navyše podporuje tvorbu pamäti, emocionálnu stabilitu a schopnosť koncentrácie. Naopak, dlhodobý nedostatok spánku zvyšuje riziko depresie a možno aj demencie.

V neposlednom rade spánok ovplyvňuje metabolizmus a hormonálnu rovnováhu. Nedostatok spánku mení reguláciu hormónov, ako je leptín a ghrelín, ktoré riadia pocit hladu a sýtosti, ako aj kortizol, ktorý je známy ako stresový hormón. Dôsledkom môže byť zvýšená chuť do jedla, priberanie na váhe a zvýšené riziko cukrovky typu 2. Aj tieto faktory majú dlhodobý vplyv na dĺžku života.

Celkovo sa ukazuje, že spánok ovplyvňuje takmer všetky centrálne biologické procesy v tele. Je teda rovnako dôležitý ako vyvážená strava alebo pravidelná fyzická aktivita. Dobrý a pravidelný nočný odpočinok nielen zlepšuje každodennú pohodu, ale môže tiež rozhodujúcim spôsobom prispieť k dlhšiemu zdravému životu. Podľa Hilla tento výskum ukazuje, že spánku musíme venovať minimálne rovnakú prioritu ako stravovaniu alebo fyzickej aktivite. Niekedy považujeme spánok za niečo, čo môžeme odložiť a možno presunúť na neskôr alebo na víkend. Dobrý nočný odpočinok zlepšuje nielen naše pohodlie, ale aj našu dĺžku života.