Najnovšie výsledky výskumu dopĺňajú rastúci počet dôkazov o prepojení porúch spánku s kognitívnymi poruchami a poukazujú na významné súvislosti medzi tromi mierami porúch spánku a rizikom vzniku demencie v priebehu desiatich rokov. Zistenia uverejnené v časopise Elsevier’s American Journal of Preventive Medicine spájajú ťažkosti so zaspávaním (zaspávanie trvá viac ako 30 minút) a užívanie liekov na spanie s vyšším rizikom vzniku demencie. Vedci tiež zistili, že u ľudí, ktorí uvádzali problémy s udržaním spánku (ťažkosti so zaspávaním po prebudení), bola počas štúdie menšia pravdepodobnosť vzniku demencie.
Ako dlhodobé problémy so spánkom súvisia s rizikom demencie
„Očakávali sme, že ťažkosti so zaspávaním a užívanie liekov na spanie zvýšia riziko demencie, ale prekvapilo nás, že ťažkosti s udržaním spánku znižujú riziko demencie,“ vysvetlil vedúci výskumník Roger Wong, PhD, MPH, MSW, odborný asistent na Katedre verejného zdravia a preventívnej medicíny na SUNY Upstate Medical University v Syrakúzach v štáte New York, USA. „Motivácia pre tento výskum bola osobná. Môj otec trpel chronickými problémami so spánkom od začiatku pandémie COVID-19 a ja som sa obával, ako to v budúcnosti ovplyvní jeho kognitívne schopnosti. Po prečítaní existujúcej literatúry ma prekvapili zmiešané výsledky o súvislosti medzi spánkom a demenciou a rozhodol som sa túto tému preskúmať.“
Táto štúdia je prvou, ktorá skúma súvislosť medzi dlhodobými poruchami spánku a rizikom demencie na národne reprezentatívnej vzorke starších dospelých v USA. Predchádzajúci výskum spájal správanie počas spánku REM, spánkovú depriváciu (menej ako päť hodín spánku) a užívanie krátkodobo pôsobiacich benzodiazepínov s poklesom kognitívnych funkcií. Ich zistenia o poruchách spánku spôsobených poruchami spánku podporujú iné nedávne štúdie, ktoré použili menšie samostatné súbory údajov. V tejto štúdii sa použilo 10 ročných vĺn prieskumu (2011 – 2020) prospektívnych údajov z National Health and Aging Trends Study (NHATS), longitudinálnej panelovej štúdie, ktorá skúma národne reprezentatívnu vzorku príjemcov zdravotnej starostlivosti Medicare vo veku 65 rokov a viac v USA. Táto štúdia zahŕňala len osoby, ktoré na začiatku štúdie v roku 2011 netrpeli demenciou.
Demencia je nevyliečiteľná a nedávne farmaceutické prístupy k liečbe demencie mali len obmedzený úspech, čo zdôrazňuje význam preventívnych prístupov k demencii. „Tým, že sa zameriavame na rozdiely v poruchách spánku, môžu naše zistenia pomôcť odporučiť zmeny životného štýlu, ktoré môžu znížiť riziko demencie,“ uviedla spoluvýskumníčka Margaret Anne Lovier, MPH, Department of Public Health and Preventive Medicine, SUNY Upstate Medical University, Syracuse, NY, USA. Mechanizmus zníženia rizika demencie u ľudí s poruchami spánku zatiaľ nie je známy, ale výskumníci predpokladajú, že väčšie zapojenie do aktivít, ktoré udržiavajú alebo zvyšujú kognitívne rezervy, môže znížiť riziko demencie.
Skúmanie ďalších opatrení týkajúcich sa porúch spánku
Nedávne zistenia naznačujú, že poruchy spánku sú u starších dospelých častejšie ako v iných vekových skupinách. Môže to byť spôsobené rôznymi faktormi vrátane obáv z pandémie COVID-19 alebo teplejších nocí v dôsledku klimatických zmien. „Starší dospelí trpia poruchami spánku v dôsledku rôznych obáv. Je potrebný ďalší výskum, aby sme lepšie pochopili príčiny a prejavy a obmedzili dlhodobé dôsledky,“ dodal Dr. Wong. Tieto zistenia zdôrazňujú dôležitosť zohľadnenia porúch spánku v minulosti pri posudzovaní rizika demencie u starších dospelých. V budúcich štúdiách je potrebné využiť národnú longitudinálnu štúdiu na preskúmanie ďalších meraní porúch spánku a objasniť, či sa tieto zistenia o súvislosti medzi poruchami spánku a demenciou vzťahujú aj na špecifické podtypy demencie a ako môžu určité sociodemografické charakteristiky interagovať s poruchami spánku a ovplyvňovať riziko demencie.