V skutočnosti je možné spať príliš dlho. Štúdia vedená výskumníkmi z University of Texas Health Science Center (UT Health San Antonio) ukazuje, že deväť a viac hodín spánku za noc je spojených s horším kognitívnym výkonom. Ešte viac to platí pre ľudí s depresiou. Zistenia vyplynuli zo skúmania dĺžky spánku a kognitívnych schopností u 1 853 účastníkov bez demencie alebo mozgovej príhody v rámci Framingham Heart Study, prebiehajúcej populačnej kohortovej štúdie pod vedením National Heart, Lung, and Blood Institute of the National Institutes of Health. Najnovšia štúdia sa zamerala na osoby vo veku od 27 do 85 rokov s priemerným vekom 49,8 roka.
Ako súvisí dĺžka spánku a kognitívny výkon
„Okrem toho ľudia s dlhým spánkom častejšie uvádzali príznaky depresie,“ uviedla Vanessa Youngová, MS, manažérka klinických výskumných projektov v Glenn Biggs Institute for Alzheimer’s and Neurodegenerative Diseases na UT Health San Antonio. Spánok môže byť modifikovateľným rizikovým faktorom pre zhoršenie kognitívnych funkcií u ľudí s depresiou.“ Youngová, ktorá sa tiež zúčastňuje na doktorandskom programe Translational Science na Graduate School of Biomedical Sciences na UT Health San Antonio, je prvou autorkou štúdie s názvom „Dlhé trvanie spánku, kognitívna výkonnosť a moderujúca úloha depresie: (Long sleep duration, cognitive performance, and the moderating role of depression: A cross-sectional analysis in the Framingham Heart Study), ktorá bola uverejnená v časopise Alzheimer’s & Dementia: The Journal of the Alzheimer’s Association.
Autori tiež zastupujú Arizona State University, Framingham Heart Study, Hôpital du Sacré-Coeur de Montréal, University of Montreal, Boston University a Monash University v Austrálii. „Dlhé, ale nie krátke trvanie spánku bolo spojené s horším celkovým kognitívnym výkonom a špecifickými kognitívnymi schopnosťami, ako sú pamäť, vizuálno-priestorové schopnosti a výkonné funkcie,“ uviedla Sudha Seshadri, zakladajúca riaditeľka Biggsovho inštitútu a hlavná autorka štúdie. Tieto súvislosti boli výraznejšie u ľudí s depresívnymi príznakmi bez ohľadu na užívanie antidepresív.
Vplyv depresie
Podľa štúdie sa čoraz viac uznáva význam spánku ako dôležitého fyziologického procesu pre zdravie mozgu. Dĺžka spánku a poruchy spánkového správania boli pozorované počas celého života a vyskytujú sa pri normálnom aj patologickom starnutí. Tieto poruchy prispievajú k zvýšenému riziku kognitívnych deficitov a Alzheimerovej choroby. Svetová rada pre zdravie mozgu odporúča, aby dospelí ľudia spali 7 až 8 hodín denne, aby si zachovali zdravie mozgu. Viaceré štúdie ukázali, že nadmerný aj nedostatočný spánok v porovnaní s odporúčanou dĺžkou spánku je spojený s poruchami v kognitívnych oblastiach vrátane pamäti, pozornosti a schopnosti ovládať iné duševné procesy, ako je plánovanie, riešenie problémov a kontrola impulzov.
Dôkazy sú však zmiešané, pretože závisia od skúmanej dĺžky života a zdravotných rozdielov, ako je napríklad depresia. Depresia, ktorá je modifikovateľným rizikovým faktorom pre zhoršenie kognitívnych funkcií, sa často vyskytuje spolu s poruchami spánku. Súvislosť medzi poruchami spánku a depresiou je dobre známa: podľa štúdie približne 90 % ľudí s depresiou uvádza problémy so spánkom. V novej štúdii vedci skúmali, či depresia ovplyvňuje súvislosť medzi dĺžkou spánku a kognitívnym výkonom. Účastníci štúdie Framingham boli rozdelení do štyroch skupín: bez depresívnych príznakov, bez antidepresív; depresívne príznaky bez antidepresív; antidepresíva bez depresívnych príznakov; depresívne príznaky a antidepresíva.
Zistili, že dlhý spánok bol spojený so zníženým celkovým kognitívnym výkonom, pričom najsilnejší vplyv sa prejavil u osôb s depresívnymi symptómami, ktoré užívali antidepresíva alebo ich neužívali. Slabšie, ale významné účinky sa pozorovali u jedincov bez depresívnych príznakov. U účastníkov, ktorí užívali antidepresíva a nevykazovali depresívne príznaky, sa nezistili žiadne významné súvislosti. Dospeli k záveru, že súvislosť medzi dĺžkou spánku a kognitívnym výkonom je najsilnejšia u jedincov s depresívnymi symptómami bez ohľadu na užívanie antidepresív. Podľa vedcov sú potrebné budúce longitudinálne štúdie s rozsiahlymi multimodálnymi prístupmi, aby sa ďalej objasnil časový vzťah medzi poruchami spánku a kognitívnymi zmenami.
