Prečo sa niektoré sny zdajú byť také živé a realistické, zatiaľ čo iné sú zmätené alebo ťažko zapamätateľné? Nový výskum z IMT School for Advanced Studies v Lucce naznačuje, že odpoveď spočíva v kombinácii osobnostných čŕt a spoločných životných skúseností, ktoré ovplyvňujú to, čo vidíme a cítime počas spánku.

Štúdia, uverejnená v časopise Communications Psychology, skúmala viac ako 3 700 správ, v ktorých 287 účastníkov vo veku od 18 do 70 rokov opisovalo svoje sny aj zážitky v bdelom stave. Počas dvoch týždňov si účastníci viedli denné záznamy o svojich zážitkoch. Zároveň výskumníci zbierali podrobné údaje o spánkových návykoch, kognitívnych schopnostiach, osobnostných črtách a psychologických profiloch.

AI odhaľuje skrytú štruktúru snov

Na analýzu tohto rozsiahleho súboru údajov výskumníci použili pokročilé nástroje na spracovanie prirodzeného jazyka. Tieto metódy im umožnili systematicky skúmať význam, témy a štrukturálne vzory popisov snov, namiesto toho, aby sa spoliehali výlučne na subjektívne analýzy jednotlivých prípadov. Vďaka využitiu umelej inteligencie sa zviditeľnili opakujúce sa motívy, emocionálny obsah a jazykové súvislosti v tisícoch správ. Výsledky ukázali, že sny nie sú ani náhodné, ani chaotické. Naopak, odrážajú komplexnú interakciu medzi individuálnymi charakteristikami – ako je sklon k sneniu, záujem o sny, spracovanie emócií a kvalita spánku – a vonkajšími vplyvmi, vrátane významných spoločenských udalostí, ako je pandémia COVID-19, o ktorej sa ukázalo, že ovplyvňuje obsah a náladu snov.

Porovnaním popisov každodenných zážitkov a snov účastníkov výskumu vedci zistili, že mozog počas spánku jednoducho neprehráva bdelý život. Ide skôr o aktívny proces spracovania: zážitky sa reorganizujú, emocionálne vyhodnocujú a znova skladajú v transformovanej podobe. Známe prostredia, ako sú pracoviská, nemocnice alebo školy, sa nereprodukujú presne, ale transformujú sa na zmenené, často intenzívnejšie scenáre. Týmto spôsobom mozog kombinuje rôzne fragmenty spomienok, mení perspektívy a vytvára prechody, ktoré by v bdelom stave neboli možné. Toto „prepracovanie“ by mohlo hrať dôležitú úlohu pri spracovaní zážitkov, upevňovaní spomienok a integrácii emocionálneho obsahu.

Tento proces naznačuje, že sny skôr aktívne rekonštruujú realitu, ako ju pasívne odrážajú. Mozog spája spomienky s imaginárnymi, budúcimi alebo očakávanými udalosťami, čím vytvára nové, často surrealistické scenáre. Z neurovedeckého hľadiska sa predpokladá, že do tohto procesu sú zapojené siete súvisiace s pamäťou, emóciami a predstavivosťou. Sny by tak mohli predstavovať akési „mentálne simulačné pole“, v ktorom mozog prehráva rôzne možnosti, prehodnocuje zážitky a vytvára kreatívne spojenia. Tieto zistenia poskytujú dôležité dôkazy o tom, že snívanie môže hrať funkčnú úlohu v učení, adaptácii a psychickej stabilite – a nie je len náhodným vedľajším produktom spánku.

Osobnosť a životné udalosti ovplyvňujú štýl snívania

Nie každý sníva rovnakým spôsobom. Ľudia, ktorí majú sklon častejšie snívať s otvorenými očami, uvádzali sny, ktoré boli fragmentované, rýchlo sa menili a často sa v nich vyskytovali náhle zmeny scény. Tento typ snívania pravdepodobne odráža asociatívnejší spôsob myslenia, pri ktorom mozog voľne prechádza medzi spomienkami, dojmami a myšlienkami. Naopak, tí, ktorí prikladajú snom väčší význam a predpokladajú, že majú hlbší zmysel, mali tendenciu zažívať bohatšie a pohlcujúcejšie prostredia snov. Ich sny boli často štruktúrovanejšie, emocionálne intenzívnejšie a bohatšie na detaily, čo naznačuje, že pozornosť a osobný postoj k snom môžu ovplyvniť, ako živé a koherentné sú tieto sny prežívané a zapamätané. Celkovo to naznačuje, že individuálne osobnostné črty a kognitívne štýly hrajú dôležitú úlohu v tom, ako mozog organizuje informácie počas spánku a prekladá ich do obrazov snov.

Štúdia tiež skúmala, ako veľké udalosti ovplyvňujú snívanie. Údaje zhromaždené počas lockdownu v dôsledku COVID-19 výskumníkmi z univerzity La Sapienza v Ríme a neskôr porovnané so zisteniami tímu IMT ukázali, že sny počas tohto obdobia boli výrazne emocionálne intenzívnejšie a často obsahovali témy ako obmedzenia, uväznenie alebo strata kontroly. Mnoho ľudí uvádzalo scenáre, v ktorých boli uväznení, stratili sa alebo nedokázali uniknúť zo situácií – motívy, ktoré odrážajú skutočné okolnosti počas izolácie. Postupom času a s rastúcou adaptáciou na zmenené životné podmienky tieto vzorce postupne zmizli. To naznačuje, že obsah snov sa vyvíja paralelne s psychologickým spracovaním a adaptáciou na významné životné zmeny. Sny tak zrejme nielen odrážajú osobné skúsenosti, ale fungujú aj ako akýsi systém emocionálneho spracovania, ktorý pomáha psychicky zvládnuť kolektívne stresové situácie a hlboké zmeny.

AI otvára nové cesty pre výskum snov

„Naše zistenia ukazujú, že sny nie sú len odrazom minulých skúseností, ale dynamickým procesom formovaným tým, kým sme a čím prechádzame,“ vysvetlila Valentina Elce, výskumníčka na IMT School a hlavná autorka štúdie. „Kombináciou rozsiahlych dát s počítačovo podporovanými metódami sme dokázali odhaliť vzory v obsahu snov, ktoré bolo predtým ťažké zistiť.“ To jasne ukazuje, že sny nie sú len náhodné obrazy, ale štruktúrované mentálne procesy, ktoré spájajú individuálnu osobnosť, aktuálne životné okolnosti a emocionálne zážitky. Využitie rozsiahlych dátových súborov umožňuje po prvýkrát analyzovať tieto súvislosti systematicky a u mnohých ľudí, namiesto toho, aby sme sa spoliehali výlučne na individuálne správy o snoch.

Štúdia tiež ilustruje, ako umelá inteligencia– najmä metódy spracovania prirodzeného jazyka – môže zásadným spôsobom posunúť výskum snov. Modely NLP dokázali zachytiť význam, emocionálny tón a štrukturálne charakteristiky správ o snoch s presnosťou, ktorá zodpovedá presnosti ľudských hodnotiteľov, alebo ju v niektorých prípadoch dokonca dopĺňa. To umožňuje konzistentne vyhodnocovať veľké množstvá subjektívnych empirických údajov bez toho, aby výsledky skresľovali individuálne interpretácie. Tento prístup otvára nové možnosti pre skúmanie komplexných tém, ako sú vedomie, spracovanie pamäti a duševné zdravie, v oveľa väčšom meradle. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo pomôcť identifikovať typické vzory vo snoch spojené s konkrétnymi duševnými stavmi alebo poruchami, čím by sa umožnil vývoj nových diagnostických alebo terapeutických prístupov.

Tento prístup otvára nové možnosti pre skúmanie komplexných tém, ako sú vedomie, spracovanie spomienok a duševné zdravie, v oveľa väčšom meradle. Zároveň výsledky odhaľujú aj úzku súvislosť s chronobiológiou, keďže sny sú úzko prepojené s cyklom spánku a bdenia a najmä s fázami REM spánku, ktoré riadi vnútorné hodiny. Časová organizácia spánku tak zohráva kľúčovú úlohu pri určovaní, kedy a s akou intenzitou k takémuto spracovaniu v mozgu dochádza.