Prirodzené zabíjačské bunky fungujú ako tím rýchlej reakcie imunitného systému, ale stres spôsobený úzkosťou a nespavosťou môže znížiť ich počet bez toho, aby si to niekto všimol. V jednej štúdii sa zistilo, že oba tieto stavy sú spojené s výrazne nižším počtom NK buniek – najmä cirkulujúcich typov zodpovedných za ničenie infikovaných alebo abnormálnych buniek. So zvyšujúcou sa intenzitou úzkosti sa počet NK buniek ešte viac znižoval, čo naznačuje oslabenie imunitnej obrany v dôsledku stresu.

Prirodzené zabíjačské bunky a ich úloha

Stres a nespavosť sú v dnešnej spoločnosti rozšírené problémy, ktoré spolu úzko súvisia a môžu mať významný vplyv na fyzické a duševné zdravie. Najnovší výskum ukazuje, že stres a nespavosť môžu nenápadne zničiť jeden z najdôležitejších obranných mechanizmov imunitného systému.

Prirodzené zabíjačské bunky (NK bunky) zohrávajú v imunitnom systéme dôležitú úlohu. Pomáhajú bojovať proti infekciám tým, že útočia na útočiace mikróby, cudzie látky a poškodené alebo infikované bunky v ranom štádiu, čím obmedzujú ich šírenie. Je o nich známe, že rozpoznávajú a ničia bunky, ktoré sú infikované alebo podozrivé z toho, že sú nádorové. Na rozdiel od T-buniek, ktoré vyvíjajú špecifickú imunitnú odpoveď na určité antigény, NK-bunky pôsobia nešpecificky a rozpoznávajú rôzne cieľové bunky, ktoré sú považované za „abnormálne“.

NK bunky môžu priamo ničiť infikované bunky uvoľňovaním cytotoxínov, ktoré ničia cieľové bunky. Majú tiež schopnosť rozpoznať bunky, ktoré majú na svojom povrchu zníženú expresiu molekúl MHC triedy I (hlavný histokompatibilný komplex). Mnohé vírusové infekcie a nádorové bunky majú tendenciu znižovať reguláciu týchto molekúl MHC I, čo bunkám NK signalizuje, že tieto bunky by mali byť napadnuté.

Ďalším zaujímavým aspektom buniek NK je ich schopnosť produkovať cytokíny, ako je interferón-gama, ktoré môžu vyvolať zápalovú reakciu a zvýšiť aktivitu iných imunitných buniek. NK bunky migrujú krvným obehom (cirkulujú) alebo zostávajú v špecifických tkanivách a orgánoch. Ak sa počet NK buniek príliš zníži, imunitný systém už nemôže správne fungovať, čo zvyšuje riziko ochorenia.

Úzkostné poruchy a nespavosť zhoršujú zdravú imunitnú aktivitu. Keďže tieto stavy sú čoraz častejšie, výskumníci v Saudskej Arábii skúmali, ako súvisia s hladinou NK buniek u mladých študentiek. Ich zistenia boli publikované v časopise Frontiers in Immunology. „Zistili sme, že u študentiek s príznakmi nespavosti sa znížil počet a percento celkových NK buniek a ich subpopulácií,“ uviedol prvý autor Dr. Renad Alhamawi, odborný asistent imunológie a imunoterapie na univerzite Taibah. „Na druhej strane študenti s príznakmi všeobecnej úzkosti mali nižšie percento a počet cirkulujúcich NK buniek a ich subpopulácií v porovnaní so študentmi bez príznakov.“

Dizajn štúdie a zdravotné profily študentov

Na štúdii sa zúčastnilo 60 študentiek vo veku 17 až 23 rokov. Každá účastníčka vyplnila tri dotazníky týkajúce sa sociodemografických informácií a symptómov súvisiacich s úzkosťou a nespavosťou. Informácie o úzkosti a poruchách spánku poskytli samotné účastníčky. Podľa dotazníkov približne 53 % študentov trpelo poruchami spánku spojenými s nespavosťou a 75 % uvádzalo príznaky úzkosti, pričom približne 17 % a 13 % spadalo do stredne ťažkých a ťažkých kategórií.

Na meranie rôznych typov NK buniek boli odobraté aj vzorky krvi. NK bunky tvoria dve hlavné podskupiny: CD16+CD56dim bunky, ktoré tvoria väčšinu NK buniek v nervovom systéme, ktorý spája centrálny nervový systém so zvyškom tela (periférne NK bunky). Tento podtyp je cytotoxický, čo znamená, že môže ničiť bunky, ktoré napadnú alebo poškodia organizmus. Druhá podskupina, bunky s vysokým obsahom CD16+CD56, je menej častá a prispieva k uvoľňovaniu proteínov, ktoré pôsobia ako chemickí poslovia a podporujú imunitnú reguláciu. Obe skupiny sú

Výsledky ukázali, že študenti, ktorí uvádzali príznaky úzkosti, mali nižšie percento aj nižší počet cirkulujúcich NK buniek a ich podtypov ako študenti bez príznakov. Svoju úlohu zohrávala aj závažnosť úzkosti. Študenti so stredne závažnými alebo závažnými príznakmi mali významne znížené percento cirkulujúcich NK buniek, zatiaľ čo u študentov s minimálnymi alebo miernymi príznakmi bol zaznamenaný len malý a štatisticky nevýznamný pokles. U študentov s poruchami spánku bolo vyššie skóre úzkosti spojené s celkovo nižším podielom periférnych NK buniek.

Dôsledky oslabeného imunitného systému

Pokles počtu buniek NK môže oslabiť funkciu imunitného systému a zvýšiť pravdepodobnosť rôznych zdravotných problémov vrátane infekčných ochorení, rakoviny a duševných ochorení, ako je napríklad depresia. „Pochopenie toho, ako tieto psychologické stresory ovplyvňujú distribúciu a aktivitu imunitných buniek, najmä periférnych NK buniek, môže poskytnúť cenné poznatky o mechanizmoch, ktoré sú základom zápalu a nádorového bujnenia,“ vysvetlil Alhamawi.

Vedci upozornili na niektoré obmedzenia. Do výskumu boli zaradené len mladé účastníčky, teda skupina, v ktorej neúmerne narastá výskyt úzkosti a problémov so spánkom. Toto úzke zameranie obmedzuje použiteľnosť zistení. Tím zdôraznil, že sú potrebné štúdie zahŕňajúce širšie spektrum vekových skupín, pohlaví a geografických regiónov, aby sa získalo úplnejšie pochopenie toho, ako úzkosť a nespavosť ovplyvňujú hladiny a funkciu NK buniek.