U ľudí s chronickou nespavosťou môže s pribúdajúcim vekom dochádzať k rýchlejšiemu zhoršovaniu pamäti a myslenia, ako aj k zmenám v mozgu, ktoré sú viditeľné pri zobrazovacích testoch, než u ľudí bez chronickej nespavosti. Vyplýva to zo štúdie Mayo Clinic uverejnenej v časopise American Academy of Neurology’s Neurology.
Ako súvisí spánok a riziko demencie
Najnovšie zistenia naznačujú, že poruchy spánku sú častejšie najmä u starších dospelých. Často sú však vážne postihnutí aj mladší ľudia. Príčiny sú rôzne a zahŕňajú stres, nedostatočnú spánkovú hygienu, niektoré lieky a určité stravovacie návyky. Úlohu môžu zohrávať aj úzkosť a depresia. Nedávna štúdia Mayo Clinic zistila, že ľudia s chronickou nespavosťou –poruchami spánkunajmenej tri dni v týždni počas troch mesiacov alebo dlhšie – majú o 40 % vyššie riziko vzniku miernej kognitívnej poruchy alebo demencie ako ľudia bez nespavosti, čo zodpovedá ďalším 3,5 rokom starnutia. Štúdia nedokazuje, že nespavosť spôsobuje starnutie mozgu, ale len poukazuje na súvislosť. „Nespavosť neovplyvňuje len to, ako sa cítite na druhý deň – časom môže ovplyvniť aj zdravie vášho mozgu,“ povedal autor štúdie Dr. Diego Z. Carvalho z Mayo Clinic v Rochesteri v Minnesote a člen Americkej neurologickej akadémie. „Pozorovali sme rýchlejší pokles schopností myslenia a zmeny v mozgu, ktoré naznačujú, že chronická nespavosť môže byť včasným varovným signálom alebo dokonca faktorom budúcich kognitívnych problémov.“
Štúdia sledovala skupinu kognitívne zdravých starších ľudí – 2 750 osôb s priemerným vekom 70 rokov – v priemere 5,6 roka. Chronickou nespavosťou trpelo 16 % účastníkov. Na začiatku štúdie sa účastníkov pýtali, či za posledné dva týždne spali viac alebo menej ako zvyčajne. Vyplnili tiež ročné testy myslenia a pamäti a niektorí absolvovali skenovanie mozgu na zistenie hyperintenzity bielej hmoty – oblastí, kde malé cievne ochorenia mohli poškodiť mozgové tkanivo – a amyloidných plakov, bielkoviny, ktorá sa môže hromadiť a je spojená s Alzheimerovou chorobou. Počas štúdie sa u 14 % ľudí s chronickou nespavosťou objavila mierna kognitívna porucha alebo demencia v porovnaní s 10 % ľudí, ktorí netrpeli nespavosťou. Po zohľadnení faktorov, ako je vek, vysoký krvný tlak, užívanie liekov na spanie a diagnóza spánkového apnoe, zistili, že ľudia s nespavosťou mali o 40 % vyššie riziko vzniku miernej kognitívnej poruchy alebo demencie ako ľudia bez nespavosti. Taktiež sa u nich prejavil rýchlejší pokles v testoch, ktoré merajú rôzne schopnosti myslenia.
Spánok podporuje odolnosť mozgu
Medzi ľuďmi s nespavosťou výskumníci určili typ nespavosti: tí, ktorí v posledných dvoch týždňoch spali menej ako zvyčajne, alebo tí, ktorí v posledných dvoch týždňoch spali viac ako zvyčajne. Tí, ktorí uviedli, že spali menej ako zvyčajne, mali na začiatku štúdie častejšie nižšie výsledky kognitívnych testov, porovnateľné s tým, že boli o štyri roky starší. Mali tiež viac hyperintenzít bielej hmoty a amyloidných plakov. V prípade amyloidu bol účinok podobný ako u ľudí s génom APOE-ε4, ktorý je známym genetickým rizikovým faktorom. Naopak, osoby, ktoré uvádzali, že spia viac ako zvyčajne, mali na začiatku štúdie väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať menej hyperintenzít bielej hmoty. Niektoré skupiny boli obzvlášť zraniteľné. Účastníci, ktorí sú nositeľmi génu APOE-ε4 – ktorý sa spája s vyšším rizikom Alzheimerovej choroby – vykazovali väčší úpadok pamäťových a myšlienkových schopností.
„Naše zistenia naznačujú, že nespavosť môže ovplyvňovať mozog rôznymi spôsobmi, nielen prostredníctvom amyloidných plakov, ale aj prostredníctvom malých ciev, ktoré zásobujú mozog krvou,“ povedal Carvalho. „To zdôrazňuje význam liečby chronickej nespavosti – nielen na zlepšenie kvality spánku, ale aj na ochranu zdravia mozgu v starobe. Naše zistenia tiež prispievajú k rastúcemu počtu dôkazov o tom, že spánok slúži nielen na regeneráciu organizmu, ale podporuje aj odolnosť mozgu.“ Jedným z obmedzení štúdie bolo, že diagnózy nespavosti pochádzali z lekárskych záznamov, ktoré nezachytávajú nediagnostikované prípady ani neodrážajú závažnosť príznakov. Štúdiu podporili Národné ústavy zdravia, Nadácia GHR, Mayo Foundation for Medical Education and Research a grant spoločnosti Sleep Number Corporation pre Mayo Clinic.