Spánok a bdelosť sa na prvý pohľad javia ako dva jasne odlišné stavy. Buď sme hore a v strehu, alebo naše telo a mozog spia. Moderný výskum spánku však čoraz viac poukazuje na to, že toto rozlíšenie nemusí byť až tak jednoznačné. V skutočnosti sa v jednotlivých oblastiach mozgu môžu dočasne vyvinúť vzory aktivity, ktoré sa zvyčajne vyskytujú počas spánku – a to aj vtedy, keď je človek navonok úplne bdelý. Tento jav je známy ako „lokalizovaný spánok“ a v neurovedách mu venujú čoraz väčšiu pozornosť.

V tejto súvislosti sú obzvlášť zaujímavé nové zistenia z výskumu Parkinsonovej choroby. Naznačujú, že nezvyčajné spánkové vzory počas bdelosti môžu súvisieť s určitými neurologickými ochoreniami.

Keď sa jednotlivé oblasti mozgu dostanú do stavu podobného spánku

Počas hlbokého spánku vykazuje mozog charakteristické vzory pomalej elektrickej aktivity. Tieto takzvané pomalé vlny vznikajú koordinovanou interakciou veľkých skupín nervových buniek. Za normálnych okolností sa vyskytujú predovšetkým počas špecifických fáz spánku. Podobné vzory aktivity sa však môžu objaviť aj vtedy, keď je človek bdelý. V takýchto prípadoch nie sú nutne ovplyvnené všetky oblasti mozgu súčasne.

Tento jav sa označuje ako „lokalizovaný spánok“. Jednotlivé neurónové siete dočasne vykazujú aktivitu, ktorá viac pripomína spánkový stav, zatiaľ čo ostatné oblasti mozgu zostávajú bdelé a aktívne. Tento jav by mohol vysvetľovať, prečo ľudia niekedy pociťujú problémy s koncentráciou, krátke výpadky pozornosti alebo spomalené reakčné časy napriek tomu, že sa vyspali dostatočne.

Parkinsonova choroba: Keď je regulácia spánku a bdenia narušená

Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie progresívne poruchy nervového systému. Postihuje predovšetkým oblasti mozgu zodpovedné za riadenie a koordináciu pohybu. Choroba zvyčajne začína pomerne postupne a vyvíja sa v priebehu dlhého časového obdobia. V dôsledku toho sa počiatočné príznaky nie vždy rozpoznajú okamžite alebo sa spočiatku mylne považujú za bežné príznaky starnutia.

Kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva neurotransmiter dopamín. Ten sa produkuje okrem iného v špecifickej oblasti mozgu nazývanej substantia nigra. Pri Parkinsonovej chorobe nervové bunky v tejto oblasti, ktoré produkujú dopamín, postupne odumierajú. To vedie k nedostatku dopamínu, čo narúša komunikáciu medzi rôznymi oblasťami mozgu. V dôsledku toho je čoraz ťažšie ovládať pohybové vzorce. Medzi najznámejšie príznaky patria svalová stuhnutosť, spomalené pohyby a tras, ktorý sa môže vyskytovať najmä v pokoji. Ľudia s Parkinsonovou chorobou majú napríklad ťažkosti s iniciovaním pohybov, ich kroky sa skracujú alebo sa každodenné činnosti, ako je obliekanie sa a písanie, stávajú čoraz náročnejšími. Parkinsonova choroba však u každého neprebieha rovnako. U niektorých ľudí sa prejavujú predovšetkým pohybové poruchy, zatiaľ čo u iných zohrávajú významnú úlohu aj nemotorické príznaky.

Parkinsonova choroba neovplyvňuje len pohyb. Môžu sa vyskytnúť aj poruchy spánku, denná ospalosť, problémy s koncentráciou, depresívne nálady a zmeny vnímania. Niektorí ľudia s Parkinsonovou chorobou trpia narušeným cyklom spánku a bdenia, živými snami alebo výraznou dennou únavou. S postupom ochorenia sa môžu vyvinúť aj kognitívne poruchy a halucinácie. Práve tieto nemotorické príznaky sa čoraz viac stávajú stredobodom výskumu. Vedci sa zaujímajú najmä o to, ako Parkinsonova choroba ovplyvňuje prirodzené procesy spánku a bdenia v mozgu.

Nedávna štúdia z roku 2026 skúmala, či sa u ľudí s Parkinsonovou chorobou môže vyskytovať mozgová aktivita podobná spánku aj v bdelom stave. Na tento účel vedci skúmali elektrickú aktivitu mozgu pomocou elektroencefalogramu (EEG) s vysokým rozlíšením. Porovnali 84 ľudí s Parkinsonovou chorobou s 30 zdravými staršími osobami v kontrolnej skupine. Výsledky ukázali, že u pacientov s Parkinsonovou chorobou sa počas bdelosti častejšie vyskytovali pomalé mozgové vlny. Takéto pomalé vlny sa zvyčajne spájajú predovšetkým s hlbokým spánkom. Ich výskyt počas bdelosti by mohol naznačovať, že určité oblasti mozgu dočasne prechádzajú do stavu aktivity podobného spánku. Zvláštny záujem vzbudila skutočnosť, že výraznejšie zmeny boli spojené s halucináciami a horšími výkonmi v určitých kognitívnych testoch. Vedci tak našli dôkazy, že nezvyčajná aktivita podobná spánku počas dňa môže súvisieť so zmenami v mentálnom výkone a vnímaní.

Prečo sa pri Parkinsonovej chorobe vyskytujú halucinácie?

Tieto zistenia poskytujú hlbší pohľad na zložité zmeny, ktoré môže Parkinsonova choroba vyvolať v mozgu. Ukazujú tiež, že túto chorobu nemožno chápať výlučne ako poruchu pohybu. Dôležitú úlohu môže zohrávať aj regulácia spánku a bdelosti, ako aj spracovanie zmyslových podnetov. Zatiaľ však nebolo jednoznačne stanovené, či nezvyčajné mozgové vlny priamo prispievajú k príznakom, alebo sú skôr vedľajším účinkom neurologických zmien. Na určenie významu týchto pozorovaní pre priebeh ochorenia a potenciálne budúce diagnostické postupy sú potrebné ďalšie štúdie.

Halucinácie patria medzi možné nemotorické príznaky Parkinsonovej choroby. Postihnutí napríklad vnímajú ľudí, zvieratá alebo predmety, ktoré v skutočnosti nie sú prítomné. Takéto zmeny vo vnímaní môžu mať rôzne príčiny. Okrem zmien v určitých systémoch neurotransmiterov v mozgu môžu hrať úlohu aj poruchy spánku, lieky a zmeny v spracovaní informácií.

Nová štúdia ponúka ďalšie možné vysvetlenie: ak určité oblasti mozgu dočasne vykazujú vzorce aktivity podobné spánku aj v bdelom stave, mohlo by to ovplyvňovať spracovanie vonkajších zmyslových podnetov. Zatiaľ však nebolo jednoznačne stanovené, či tieto mozgové vlny skutočne prispievajú k vzniku halucinácií, alebo sú skôr vedľajším účinkom iných zmien v mozgu.

Čo to znamená pre náš prirodzený cyklus spánku a bdenia?

Ľudské telo sa riadi zložitými biologickými hodinami. Naše vnútorné hodiny okrem iného riadia, kedy sme unavení, kedy sme obzvlášť bdelí a ako fungujú rôzne telesné funkcie v priebehu dňa. Úlohu tu nehrajú len vonkajšie vplyvy, ako je denné svetlo a tma. Na to, ako bdelí a produktívni sa cítime, vplýva aj aktivita jednotlivých mozgových sietí.

Výskum lokálneho spánku ukazuje, že bdelosť zrejme nie je stavom, v ktorom musia byť všetky oblasti mozgu vždy rovnako aktívne. Jednotlivé oblasti mozgu môžu dočasne vykazovať vzory podobné spánku, zatiaľ čo iné zostávajú aktívne. Najmä v prípade neurologických porúch, ako je Parkinsonova choroba, by nám táto vedomosť mohla pomôcť lepšie pochopiť zmeny vo funkcii mozgu. Zdôrazňuje tiež, aká dôležitá je pre našu duševnú výkonnosť súčinnosť medzi spánkom, vnútornými hodinami a mozgovou aktivitou.

Mohli by mozgové vlny v budúcnosti pomôcť pri diagnostike Parkinsonovej choroby?

Táto štúdia otvára zaujímavé smery pre ďalší výskum. Ak sa určité vzory EEG pravidelne vyskytujú spolu s neurologickými príznakmi, mohli by v budúcnosti potenciálne poskytnúť ďalšie vodítka o zmenách vo funkcii mozgu. Bolo by obzvlášť zaujímavé zistiť, či sa takéto abnormality vyskytujú už v skorších štádiách ochorenia a či sa menia s postupom ochorenia.

Výskum je však od toho ešte dosť ďaleko. Doterajšie výsledky nestačia na to, aby sa lokálne pomalé mozgové vlny mohli používať ako samostatný diagnostický test na Parkinsonovu chorobu. Ďalšie štúdie musia objasniť, nakoľko sú tieto zmeny špecifické a či sa vyskytujú aj pri iných neurologických poruchách alebo v prípadoch závažného nedostatku spánku.

Spánok a bdelosť sú úzko prepojené viac, než sa predtým predpokladalo

Moderný výskum spánku čoraz viac ukazuje, že spánok a bdelosť nemusia byť úplne oddelené a striktne vymedzené stavy. Hoci sa cítime bdelí a vedome vnímame svoje okolie, jednotlivé oblasti mozgu zrejme už môžu vykazovať vzorce aktivity podobné spánku. Tento jav poukazuje na to, aká komplexná je v skutočnosti regulácia našej mozgovej aktivity. Tento poznatok by mohol zohrávať obzvlášť dôležitú úlohu pri neurologických poruchách, ako je Parkinsonova choroba. Súčasné výsledky výskumu naznačujú, že zmeny v regulácii spánku a bdelosti ovplyvňujú nielen nočný odpočinok, ale môžu mať vplyv aj na pozornosť, pamäť a vnímanie počas dňa.

Tieto zistenia sú zaujímavé aj z chronobiologického hľadiska. Naše vnútorné hodiny zabezpečujú, že mnohé fyzické a mentálne procesy prebiehajú v súlade s prirodzeným denným rytmom. Ovplyvňujú okrem iného uvoľňovanie hormónov, telesnú teplotu, potrebu spánku a našu výkonnosť. Ak je vzájomná súčinnosť týchto procesov narušená, môže to ovplyvniť našu pohodu a kvalitu spánku.

Výskum lokalizovaného spánku preto otvára nové perspektívy v otázke, do akej miery je aktivita jednotlivých oblastí mozgu prepojená s naším cyklom spánku a bdenia. V budúcnosti by mohlo byť zaujímavé podrobnejšie preskúmať, či sa takáto nezvyčajná mozgová aktivita vyskytuje aj pri iných neurologických poruchách a aký význam má pre kognitívny výkon.

Mnohé otázky zostávajú nezodpovedané. Doterajšie zistenia však ukazujú, že spánok je oveľa viac než len nočné obdobie odpočinku. Je dôležitou súčasťou zdravia nášho mozgu a úzko súvisí s fungovaním celého nášho nervového systému. Lepšie pochopenie týchto súvislostí by nám v dlhodobom horizonte mohlo pomôcť skôr odhaliť poruchy spánku a neurologické zmeny a uskutočňovať cielenejší výskum.