Väčšina ľudí pozná myšlienku, že ročné obdobia ovplyvňujú našu náladu. Mnohí sa na jar cítia energickejší, v lete si užívajú dlhé dni a zimu vnímajú ako pokojnejšie alebo zamyslené obdobie. Menej známe je však to, že v priebehu roka sa môžu meniť aj naše morálne presvedčenia. Rozsiahla štúdia Univerzity Britskej Kolumbie (UBC), uverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS), prináša dôkazy o tom, že ľudia kladú väčší dôraz na určité morálne hodnoty na jar a na jeseň než v lete alebo v zime. Tieto zistenia otvárajú zaujímavé perspektívy v otázke, do akej miery sú naše rozhodnutia prepojené s biologickými rytmami.

Morálne hodnoty nie sú také nemenné, ako sa dlho verilo

V psychológii sa morálne hodnoty považujú za ústredný základ nášho spoločenského spolunažívania. Ovplyvňujú to, ako posudzujeme, čo je správne a čo nesprávne, komu dôverujeme, ktoré politické rozhodnutia podporujeme a ako reagujeme na spoločenské výzvy. Dlho sa predpokladalo, že tieto hodnoty zostávajú v dospelosti z veľkej časti stabilné. Nová štúdia tento predpoklad aspoň čiastočne spochybňuje.

Výskumníci analyzovali odpovede viac ako 230 000 účastníkov zo Spojených štátov, ktorí v priebehu desiatich rokov vyplnili takzvaný Dotazník morálnych základov (Moral Foundations Questionnaire ). Doplňujúce súbory údajov z Kanady a Austrálie vykazovali porovnateľné sezónne vzory. To umožnilo vedcom vylúčiť možnosť, že by išlo iba o náhodu alebo o fenomén obmedzený na určitú oblasť.

Ktoré morálne hodnoty boli skúmané?

Štúdia vychádza z teórie morálnych základov, ktorá predpokladá, že morálne myslenie je zakorenené v niekoľkých univerzálnych hodnotových dimenziách. Osobitná pozornosť bola venovaná takzvaným záväzným morálnym hodnotám. Patria medzi ne lojalita voči vlastnej skupine, rešpekt voči autorite a čistota v zmysle sociálnych alebo kultúrnych noriem. Tieto hodnoty podporujú súdržnosť v rámci komunity a sú často spojené s konzervatívnejšími politickými postojmi.

Naopak, existujú hodnoty orientované skôr na jednotlivca, ako sú starostlivosť a spravodlivosť. Zdôrazňujú súcit, ochranu druhých a rovnaké zaobchádzanie so všetkými ľuďmi a sú častejšie spájané s liberálnymi hodnotami.

Analýza odhalila pozoruhodne konzistentný vzorec: na jar a na jeseň účastníci podporovali lojalitu, autoritu a čistotu výrazne silnejšie ako počas letných a zimných mesiacov. Tento vzorec pretrvával počas celého desaťročného obdobia pozorovania.

Prečo by sa morálne postoje vôbec mali meniť?

Štúdia neposkytuje definitívne vysvetlenie týchto sezónnych výkyvov, ale rozoberá niekoľko možných mechanizmov. Jeden z najzaujímavejších prístupov pochádza z chronobiológie – oblasti výskumu, ktorá skúma, ako biologické rytmy ovplyvňujú naše správanie, fyziológiu a vnímanie.

Chronobiológia predpokladá, že takmer všetky organizmy disponujú vnútornými hodinami. Najznámejším z nich je cirkadiánny rytmus, ktorý trvá približne 24 hodín a reguluje spánok, produkciu hormónov, telesnú teplotu a metabolizmus. Menej známe sú však takzvané cirkanuálne rytmy – biologické procesy, ktoré sa menia v priebehu roka.

Tieto sezónne rytmy sa vyvinuli ako adaptácia na opakujúce sa zmeny v prostredí. Denné svetlo, teplota, dostupnosť potravy a spoločenské aktivity sa v priebehu roka značne menia. Hoci moderné spoločnosti čiastočne kompenzujú tieto výkyvy umelým osvetlením, klimatizáciou a celoročnou dostupnosťou potravín, mnohé biologické systémy naďalej reagujú na sezónne zmeny.

Mozog sa riadi svetlom

Najdôležitejším regulátorom ľudského organizmu je denné svetlo. Svetelné signály putujú cez sietnicu do takzvaného suprachiazmatického jadra v hypotalame, ktoré sa považuje za centrálne vnútorné hodiny tela. Odtiaľ sa riadia početné hormonálne procesy.

S meniacimi sa ročnými obdobiami sa mení dĺžka dňa aj intenzita prirodzeného svetla. Tieto zmeny okrem iného ovplyvňujú uvoľňovanie melatonínu, ktorý reguluje cyklus spánku a bdenia, ako aj nepriamo rôzne neurotransmitery, ako sú serotonín a dopamín. Oba tieto neurotransmitery zohrávajú dôležitú úlohu v nálade, motivácii, rozhodovaní a sociálnych interakciách.

Chronobiologický výskum už roky dokazuje, že imunitná funkcia, metabolizmus, zápalové procesy a dokonca aj aktivita určitých génov sa tiež sezónne menia. V tomto kontexte sa zdá pravdepodobné, že aj psychické procesy by mohli podliehať sezónnym výkyvom.

Hormóny a neurotransmitery: Ako môže svetlo nepriamo ovplyvňovať naše myslenie

Kľúčovou oblasťou výskumu v chronobiológii je skúmanie toho, ako sezónne zmeny denného svetla ovplyvňujú uvoľňovanie hormónov a neurotransmiterov. Slnečné svetlo slúži ako najdôležitejší časomerač nášho tela. Prostredníctvom špecializovaných zmyslových buniek v sietnici sa svetelné podnety dostávajú do suprachiazmatického jadra v hypotalame – „vnútorných hodín“ tela. Odtiaľ sa koordinujú početné biologické procesy, ktoré siahajú ďaleko za rámec cyklu spánku a bdenia.

Jedným z najznámejších neurotransmiterov je melatonín, ktorý sa produkuje predovšetkým v epifýze za tmy. Signalizuje telu, že nastal čas na odpočinok a regeneráciu. V lete, keď sú dni dlhšie a na sietnicu dopadá viac prirodzeného svetla, sa produkcia melatonínu začína neskôr večer a je celkovo nižšia ako počas tmavších zimných mesiacov. To posúva nielen časy spánku, ale aj mnohé metabolické a hormonálne procesy.

S denným svetlom je úzko prepojený aj serotonínový systém. Serotonín je neurotransmiter, ktorý sa podieľa okrem iného na regulácii nálady, motivácie, kontroly impulzov a sociálneho správania. Niekoľko štúdií ukazuje, že aktivita serotonergického systému stúpa s vystavením slnečnému žiareniu. To sa považuje za jeden z dôvodov, prečo sa mnohí ľudia na jar a v lete cítia energickejší a emocionálne vyrovnanejší. Zároveň je serotonín v tele potrebný ako prekurzor na produkciu melatonínu – oba systémy sú preto biologicky úzko prepojené.

Stresový hormón kortizol tiež sleduje zreteľný cirkadiánny rytmus a navyše vykazuje sezónne výkyvy. Za normálnych okolností hladiny kortizolu dosahujú vrchol krátko po prebudení a v priebehu dňa postupne klesajú. Dôkazy z chronobiológie naznačujú, že tento vzorec sa v priebehu roka tiež mierne mení. Keďže kortizol zohráva dôležitú úlohu pri zvládaní stresu, sústredení a rozhodovaní, prebieha diskusia o tom, či sezónne zmeny hladiny tohto hormónu môžu prispievať aj k zmenám v prežívaní a správaní.

K tomu sa pridáva význam vitamínu D, ktorý sa v koži tvorí pod vplyvom UV-B žiarenia. Hoci vitamín D nie je v pravom zmysle slova vitamín, ale látka podobná hormónu, ovplyvňuje mnohé procesy v nervovom systéme. Receptory vitamínu D sa nachádzajú okrem iného v oblastiach mozgu zapojených do regulácie emócií. Nízka hladina vitamínu D súvisí s rôznymi zdravotnými problémami, ako aj s depresívnymi príznakmi. Zatiaľ však nebolo preukázané, či vitamín D priamo ovplyvňuje sezónne zmeny morálnych postojov.

Z chronobiologického hľadiska preto nemožno predpokladať, že naše morálne myslenie riadi jediný hormón alebo konkrétny neurotransmiter. Pravdepodobnejšia je komplexná súhra svetla, vnútorných hodín organizmu, hormonálnych zmien, imunitnej aktivity, metabolizmu a emocionálnych prežití. Sezónne výkyvy morálnych hodnôt pozorované v štúdii UBC by tak mohli byť prejavom biologickej adaptácie, ktorá prebieha súčasne na viacerých úrovniach. Ktoré mechanizmy majú najväčší vplyv, je predmetom súčasného výskumu.

Kľúčovú úlohu by mohol zohrávať strach

Výskumníci považujú úlohu strachu a neistoty za možné vysvetlenie sezónnych zmien morálnych hodnôt. Štúdia Univerzity Britskej Kolumbie preukázala koreláciu medzi obdobiami vyššej úrovne úzkosti a väčším súhlasom s takzvanými záväznými morálnymi hodnotami, ako sú lojalita, autorita a čistota.

Z psychologického hľadiska má táto súvislosť zmysel: keď ľudia vnímajú neistotu alebo hrozbu, často sa zvyšuje potreba usmernenia, stability a sociálnej súdržnosti. Jasné pravidlá, známe štruktúry a príslušnosť k skupine sa potom môžu vnímať ako zdroj istoty.

Tento vzorec by mohol dávať zmysel aj z hľadiska evolučnej biológie. V náročných podmienkach prostredia bola silná súdržnosť skupiny kľúčová pre prežitie spoločenstiev. Ochota dodržiavať spoločné pravidlá a podporovať vlastnú skupinu mohla posilňovať spoluprácu a ochranu.

Výskumníci však zdôrazňujú, že strach automaticky neurčuje morálne postoje. Morálne myslenie vyplýva zo zložitej súhry osobnosti, kultúry, skúseností, sociálnych vplyvov a biologických faktorov. Sezónne zmeny by preto mohli byť prejavom vzájomného pôsobenia medzi prostredím, vnútornými biologickými hodinami organizmu a emocionálnymi zážitkami.

Evolučné korene sezónneho správania

Tento vzorec dáva zmysel aj z hľadiska evolučnej psychológie. Počas väčšiny ľudskej histórie znamenali ročné obdobia výrazné rozdiely v dostupnosti potravy, podnebí a šanciach na prežitie. Spoločenstvá sa museli opakovane prispôsobovať meniacim sa podmienkam prostredia.

V časoch väčšej neistoty mohla silnejšia sociálna súdržnosť zvýšiť šance na prežitie. Lojalita voči vlastnej skupine, rešpektovanie spoločných pravidiel a dodržiavanie sociálnych noriem pravdepodobne uľahčovali spoluprácu a znižovali konflikty. Takéto mechanizmy môžu ovplyvňovať naše správanie aj dnes – hoci v menšej miere.

Aký je význam týchto zistení?

Ak sa výsledky ďalších štúdií potvrdia, mohli by mať ďalekosiahle praktické dôsledky. Morálne presvedčenia ovplyvňujú politické postoje, právne rozsudky a sociálne správanie. Predchádzajúci výskum už ukázal, že morálne hodnoty môžu napríklad ovplyvniť ochotu človeka dať sa zaočkovať počas pandémie alebo dodržiavať ochranné opatrenia.

Sezónne zmeny by teoreticky mohli zohrávať úlohu aj v právnom systéme. Ľudia, ktorí prikladajú väčšiu váhu záväzným hodnotám, často posudzujú porušenia pravidiel prísnejšie. Či to však skutočne ovplyvňuje súdne rozhodnutia, zatiaľ nebolo dostatočne preskúmané.

Predstaviteľný je aj vplyv na volebné rozhodnutia alebo spoločenské diskusie. Ak sa morálne priority v priebehu roka mierne posúvajú, politické posolstvá by sa mohli v závislosti od ročného obdobia vnímať odlišne. Takéto úvahy však zostávajú hypotézami a vyžadujú si ďalšie vedecké skúmanie.

Čo štúdia nepreukazuje

Napriek zaujímavým výsledkom je pri ich interpretácii potrebná opatrnosť. Štúdia odhaľuje korelácie, nedokáže však preukázať príčinnú súvislosť. Nedokazuje, že ročné obdobia priamo menia naše morálne myslenie, ani to, že za pozorované rozdiely sú zodpovedné výlučne biologické rytmy. Štúdia tiež nenaznačuje, že by sa ľudia v lete alebo v zime vo všeobecnosti správali „morálnejšie“ alebo „nemorálnejšie“. Skôr sa v rámci celkovo stabilného morálneho systému menia individuálne hodnotové priority. Pozorované rozdiely sú štatisticky významné, ale pohybujú sa v miernom rozsahu.

Štúdia z Univerzity v Britskej Kolumbii poskytuje fascinujúce dôkazy o tom, že naše morálne presvedčenia môžu byť dynamickejšie, než sa doteraz predpokladalo. Zdá sa, že najmä lojalita, autorita a čistota sú na jar a na jeseň zdôrazňované o niečo viac ako v lete alebo v zime.

Chronobiológia ponúka pre toto jav plauzibilné vysvetlenie. Sezónne zmeny v dĺžke denného svetla, hladinách hormónov, neurotransmiterov a emocionálnych stavov by mohli prispievať aj k miernym posunom v sociálnych hodnoteniach. Zatiaľ ide predovšetkým o vedecké hypotézy. Tieto zistenia však pôsobivo zdôrazňujú, že ľudské správanie nie je formované výlučne kultúrou alebo osobnými presvedčeniami, ale môže byť ovplyvnené aj biologickými rytmami – rytmami, ktoré nás sprevádzali počas celej našej evolúcie a dodnes formujú naše myšlienky a činy.