Aby sme si udržali hmotnosť pod kontrolou, je dôležité venovať pozornosť nielen tomu, čo jeme, ale aj tomu, kedy jeme. Podľa štúdie uverejnenej v časopise International Journal of Behavioral Nutrition and Physical Activity existujú dva špecifické návyky, ktoré sa dlhodobo spájajú s nižším indexom telesnej hmotnosti (BMI): dlhšie obdobie nočného pôstu a skoré raňajky. Túto štúdiu uskutočnil barcelonský Inštitút pre globálne zdravie (ISGlobal), centrum podporované nadáciou „la Caixa“.
Súvislosti medzi stravovacími návykmi a telesnou hmotnosťou
Štúdie sa zúčastnilo viac ako 7 000 dobrovoľníkov vo veku 40 až 65 rokov z kohorty GCAT | Genomes for Life, projektu vedeného Výskumným inštitútom Nemcov Trias i Pujol (IGTP). V roku 2018 účastníci vyplnili dotazníky o svojej hmotnosti a výške, stravovacích návykoch vrátane času jedla, iných životných návykoch a sociálno-ekonomickom postavení. V roku 2023, po piatich rokoch, sa viac ako 3 000 účastníkov vrátilo k výskumnému tímu na kontrolnú návštevu, kde im boli opäť vykonané merania a vyplnené nové dotazníky.
„Naše zistenia sú v súlade s inými nedávnymi štúdiami a naznačujú, že predĺženie obdobia nočného pôstu v kombinácii so skoršou večerou a skorými raňajkami môže pomôcť udržať si zdravú hmotnosť. Predpokladáme, že je to preto, lebo skoršie jedlo je viac v súlade s cirkadiánnym rytmom a umožňuje lepšie spaľovanie kalórií a reguláciu chuti do jedla, čo môže prispieť k udržaniu zdravej hmotnosti. Na definitívne závery je však ešte priskoro, takže odporúčania bude možné vydať až vtedy, keď budú k dispozícii spoľahlivejšie dôkazy,“ vysvetľuje Luciana Pons-Muzzo, ktorá v čase štúdie pracovala v spoločnosti ISGlobal a v súčasnosti pôsobí na IESE Business School.
Rozdiely medzi pohlaviami
Analýza údajov podľa pohlavia odhalila, že v porovnaní s mužmi mali ženy vo všeobecnosti nižší BMI, prísnejšie dodržiavali stredomorskú stravu, menej často konzumovali alkohol, mali horšie duševné zdravie a častejšie boli zodpovedné za starostlivosť o domácnosť alebo rodinu.
Tím použil štatistickú techniku nazývanú „zhluková analýza„ na zoskupenie osôb s podobnými charakteristikami. Výsledky tejto analýzy odhalili malú skupinu mužov, ktorých prvé jedlo dňa bolo po 14. hodine a ktorí sa postili v priemere 17 hodín. V porovnaní s ostatnými mali títo muži sklon k menej zdravému životnému štýlu (častejšie fajčili, pili alkohol, venovali sa menej fyzickej aktivite a menej dodržiavali stredomorskú diétu), mali nižšiu úroveň vzdelania a častejšie boli nezamestnaní. Tieto vzorce neboli pozorované v žiadnej zo skupín žien.
Prerušovaný pôst
Camille Lassale, výskumná pracovníčka ISGlobal a hlavná spoluautorka štúdie, uviedla, že existujú rôzne spôsoby praktizovania takzvaného „prerušovaného pôstu “ a táto štúdia sa týka jedného z nich, a to pôstu cez noc. To, čo výskumníci pozorovali v podskupine mužov, ktorí sa postili prerušovane vynechaním raňajok, je, že táto prax nemá žiadny vplyv na telesnú hmotnosť. Iné intervenčné štúdie s účastníkmi s nadváhou ukázali, že táto metóda nie je z dlhodobého hľadiska účinnejšia na zníženie telesnej hmotnosti ako zníženie príjmu kalórií.
„Náš výskum je súčasťou novej oblasti výskumu nazývanej „chrononutrícia“, ktorá sa zaoberá nielen tým, čo jeme, ale aj denným časom a frekvenciou jedál,“ vysvetľuje Anna Palomar-Cros, ktorá v čase štúdie pracovala v spoločnosti ISGlobal a v súčasnosti pôsobí na IDIAP Jordi Gol. „Tento výskum vychádza zo zistenia, že nezvyčajné stravovacie návyky môžu byť v rozpore s cirkadiánnym systémom, t. j. vnútornými hodinami, ktoré regulujú denno-nočný rytmus a s ním súvisiace fyziologické procesy,“ dodáva. Táto štúdia nadväzuje na sériu výskumných projektov zameraných na chrononutričné stravovanie, ktoré realizovala spoločnosť ISGlobal a ktorých výsledkom boli v posledných rokoch dve ďalšie štúdie s podobnými zisteniami. V týchto štúdiách sa zistilo, že konzumácia skorých večerí a skorých raňajok sa spája s nižším rizikom kardiovaskulárnych ochorení, resp. cukrovky 2. typu.