Dokáže jedlo bojovať so zlou náladou? Nová štúdia poskytuje ďalšie dôkazy o tom, že čas jedla môže ovplyvniť duševné zdravie vrátane rozsahu výkyvov nálad spôsobených depresiou a úzkosťou.

Načasovanie príjmu potravy môže byť rozhodujúce pri znižovaní výkyvov nálady

Výskumníci z nemocnice Brigham and Women’s Hospital, ktorá je zakladajúcim členom zdravotníckeho systému Mass General Brigham, vypracovali štúdiu, ktorá simulovala nočnú prácu a následne skúmala účinky jedla počas dňa a noci v porovnaní s jedlom len počas dňa. Tím zistil, že u účastníkov v skupine, ktorá jedla cez deň aj v noci, sa o 26 % zvýšila nálada podobná depresii a o 16 % nálada podobná úzkosti. Účastníci v skupine, ktorá jedla len cez deň, tento nárast nezaznamenali, čo naznačuje, že načasovanie jedla môže ovplyvňovať náchylnosť na zmeny nálad.

„Naše zistenia poskytujú dôkaz, že načasovanie príjmu potravy je novou stratégiou na potenciálne minimalizovanie výkyvov nálad u osôb s nesprávnym cirkadiánnym režimom, ako sú pracovníci pracujúci na zmeny, osoby s jet lagom alebo osoby s poruchami cirkadiánneho rytmu,“ uviedol spoluautor Frank A. J. L. Scheer, PhD, riaditeľ programu lekárskej chronobiológie na oddelení spánku a cirkadiánnych porúch na Brighame. „Na definitívne určenie toho, či zmena času jedla môže zabrániť ich zvýšenej náchylnosti na zmeny nálad, sú potrebné budúce štúdie s pracovníkmi pracujúcimi na zmeny a s klinickou populáciou. Dovtedy naša štúdia prináša do hry nový ‚faktor‘: načasovanie príjmu potravy je dôležité pre našu náladu.“

Pracovníci pracujúci na zmeny tvoria až 20 % pracujúcej populácie v priemyselných spoločnostiach a sú priamo zodpovední za mnohé nemocničné služby, prácu v továrňach a iné dôležité služby. Pracovníci pracujúci na zmeny často trpia nesúladom medzi centrálnymi cirkadiánnymi hodinami v mozgu a ich každodenným správaním, ako sú cykly spánok/bdenie a pôst/jedenie. Dôležité je aj to, že majú o 25 až 40 % vyššie riziko depresie a úzkosti. „Pracovníci pracujúci na zmeny – ako aj osoby, ktoré trpia poruchami cirkadiánneho rytmu vrátane jet lagu – môžu mať prospech z našej intervencie týkajúcej sa času jedla,“ uviedla spoluautorka Sarah L. Chellappa, MD, PhD, ktorá dokončila prácu na tomto projekte počas svojho pôsobenia na Brighame. „Naše zistenia otvárajú dvere novej stratégii spánku/cirkadiánneho rytmu, ktorá by mohla byť prospešná aj pre ľudí s poruchami duševného zdravia. Naša štúdia dopĺňa rastúci počet dôkazov o tom, že stratégie na optimalizáciu spánku a cirkadiánneho rytmu môžu prispieť k duševnému zdraviu.“

Večerné jedenie viedlo u účastníkov k zvýšeniu depresie a úzkosti

Na uskutočnenie štúdie Scheer, Chellappa a ich kolegovia nabrali 19 účastníkov (12 mužov a 7 žien) na randomizovanú kontrolovanú štúdiu. Účastníci absolvovali 28-hodinové „dni“ nútenej desynchronizácie pri tlmenom osvetlení počas štyroch dní, takže štvrtý „deň“ boli ich behaviorálne cykly posunuté o 12 hodín, čo simulovalo nočnú prácu a spôsobilo cirkadiánnu nesúhru. Účastníci boli náhodne zaradení do jednej z dvoch skupín s rôznym časom jedla: kontrolná skupina s denným a nočným jedlom, ktorá konzumovala jedlo v 28-hodinovom cykle (čo viedlo k jedlu počas noci aj dňa, čo je typické pre nočných pracovníkov), a intervenčná skupina s denným jedlom, ktorá konzumovala jedlo v 24-hodinovom cykle (čo viedlo k jedlu len počas dňa).

Tím hodnotil mieru depresívnych a úzkostných nálad na hodinovej báze. Tím zistil, že čas jedla mal významný vplyv na nálady účastníkov. Počas simulovanej nočnej zmeny (4. deň) sa u účastníkov kontrolnej skupiny pre denné a nočné stravovanie prejavil nárast nálad podobných depresii a úzkosti v porovnaní s východiskovou hodnotou (1. deň). Naopak, v intervenčnej skupine pre denné stravovanie sa počas simulovanej nočnej zmeny nezaznamenali žiadne zmeny nálady. U účastníkov s vyšším stupňom cirkadiánneho nesúladu sa prejavovali silnejšie depresívne a úzkostné nálady. „Načasovanie jedla sa ukazuje ako dôležitý aspekt výživy, ktorý môže ovplyvniť fyzické zdravie,“ povedal Chellappa. „Príčinnú úlohu načasovania jedla v oblasti duševného zdravia je však ešte potrebné preskúmať.“