Nočné mory môžu byť jedným z najviac znepokojujúcich príznakov posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD)– stavu, ktorý sa môže vyvinúť po tom, čo človek prežil katastrofu, vážnu nehodu, násilie, bojové situácie alebo inú závažnú traumu. Počas spánku majú ľudia s PTSD často pocit, akoby tú udalosť prežívali znova v živých detailoch. Tieto opakujúce sa epizódy môžu viesť k vážnemu nedostatku spánku a u niektorých ľudí vyvolať strach zo zaspávania.

Dostupné lieky často poskytujú len obmedzenú úľavu od nočných môr súvisiacich s traumou. Výskumníci z Charité – Universitätsmedizin Berlin preto skúmali, či by mohol pomôcť liek na predpis obsahujúci THC – jednu z účinných látok v konope. Výsledky, uverejnené v časopise Nature Medicine, ukázali, že viac ako polovica účastníkov na liečbu reagovala. Viac ako tretina uviedla, že ich nočné mory úplne zmizli.

Prečo sú nočné mory spojené s PTSD tak ťažko liečiteľné

Účinky desivého alebo život ohrozujúceho zážitku môžu pretrvávať ešte dlho po tom, čo bezprostredné nebezpečenstvo pominulo. Pri posttraumatickej stresovej poruche (PTSD) má mozog ťažkosti so spracovaním ohromujúcich udalostí. Spomienky môžu byť uložené takým spôsobom, že sa opakujú nedobrovoľne a bez vedomej kontroly.

K tomu môže dochádzať aj cez deň, aj v noci. Počas spánku môžu ľudia s PTSD prežívať traumu znova a znova, až kým sa v panike neprebudia. Medzi lieky, ktoré sa niekedy používajú, patria antidepresíva a lieky na zníženie krvného tlaku, ich účinnosť je však obmedzená. Často majú len malý vplyv na zmiernenie samotných nočných môr. V Nemecku zatiaľ nebol schválený žiadny liek špecificky určený na liečbu nočných môr súvisiacich s traumou.

Prof. Stefan Röpke sa venuje výskumu porúch súvisiacich s traumou na Katedre psychiatrie a neurovied na kampuse Charité Benjamin Franklin. Pri hľadaní potenciálnych nových liečebných prístupov sa on a jeho tím v spolupráci s ďalšími výskumnými partnermi zamerali na tetrahydrokanabinol, bežne známy ako THC. Ide o najdôležitejšiu psychoaktívnu zlúčeninu v konope.

THC pôsobí na endokanabinoidný systém organizmu, ktorý okrem iného reguluje spánok, stres a spracovanie emocionálnych spomienok. Stefan Röpke vysvetľuje: „Existujú dôkazy, že počas REM spánku – fázy intenzívneho snívania, počas ktorej mozog spracováva zážitky a reguluje emócie – THC znižuje aktivitu snov a tým zmierňuje nočné stresové reakcie.“

Klinická štúdia s dronabinolom pri nočných morách spôsobených posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD)

Liekyna báze konope sa už používajú na liečbu bolesti, najmä v prípadoch, keď štandardné terapie nie sú dostatočne účinné alebo spôsobujú neúnosné vedľajšie účinky. V Nemecku sa prístup k nim zjednodušil po nadobudnutí účinnosti takzvaného „zákona o konope“ v roku 2017. Tento zákon rozšíril medicínske a vedecké využitie kanabinoidov získavaných z rastlín alebo vyrábaných synteticky.

V rámci štúdie výskumníci použili dronabinol, liek na predpis, ktorý obsahuje THC získané priamo z rastliny konope a podáva sa vo forme kvapiek. Chceli zistiť, či tento liek môže bezpečne zmierniť nočné mory spojené s PTSD.

Na štúdii sa zúčastnilo viac ako 170 ľudí s posttraumatickou stresovou poruchou a častými, závažnými nočnými morami. Počas desiatich týždňov účastníci dostávali buď dronabinol, alebo placebo s príchuťou konope, ktoré vyzeralo identicky. Kvapky užívali každý večer pred spaním.

Ani účastníci, ani zdravotný personál nevedeli, kto dostáva liek a kto placebo. Takýto dizajn dvojito zaslepeného, placebom kontrolovaného výskumu sa považuje za zlatý štandard pri testovaní liečebných postupov.

Nočné mory sa pri liečbe THC znížili výraznejšie

Po desiatich týždňoch sa medzi oboma liečebnými skupinami prejavil jasný rozdiel. Účastníci, ktorí dostávali dronabinol, hlásili výrazne väčšie zníženie nočných môr súvisiacich s traumou ako tí, ktorí užívali placebo. Na štandardizovanej stupnici od 0 do 8 sa priemerná závažnosť nočných môr v skupine s dronabinolom znížila o 3,7 bodu, zatiaľ čo v skupine s placebom klesla o 2,2 bodu. Hoci došlo k zlepšeniu v oboch skupinách – čo je efekt často pozorovaný v klinických štúdiách – zlepšenie pri liečbe dronabinolom bolo výrazne väčšie.

Za zmienku stojí najmä to, že viac ako jedna tretina pacientov liečených dronabinolom uviedla, že po ukončení desaťtýždňovej liečby nemala žiadne nočné mory súvisiace s traumou. Okrem toho ďalších 21 percent uviedlo, že frekvencia alebo závažnosť ich nočných môr sa znížila najmenej o polovicu. Celkovo tak viac ako polovica liečených účastníkov pocítila z liečby klinicky významný prínos.

Okrem zníženia nočných môr mnohí účastníci tiež hodnotili svoj celkový zdravotný stav pozitívnejšie. Približne päť zo šiestich pacientov v skupine s dronabinolom malo pocit, že sa ich pohoda počas liečby výrazne zlepšila. To naznačuje, že zníženie nočnej úzkosti malo u mnohých pacientov badateľné účinky aj počas dňa – napríklad prostredníctvom lepšieho spánku, menšej únavy a vyššej kvality života.

Autori štúdie však poukazujú na to, že pozitívny účinok sa týkal predovšetkým nočných môr a kvality spánku. V prípade iných kľúčových príznakov posttraumatickej stresovej poruchy, ako sú stresujúce spomienky počas dňa, vyhýbavé správanie alebo pretrvávajúca hyperaktivácia, sa nepodarilo preukázať rovnako jasný prínos. Preto výskumníci v súčasnosti nepovažujú dronabinol za náhradu za zaužívané psychoterapeutické prístupy, ale skôr za potenciálnu doplnkovú liečebnú možnosť pre pacientov, ktorí napriek iným terapiám naďalej trpia závažnými nočnými morami.

Žiadne závažné vedľajšie účinky ani známky závislosti

Výsledky štúdie naznačujú, že dronabinol bol obzvlášť účinný pri symptómoch súvisiacich so spánkom. Konkrétne sa znížila frekvencia a závažnosť nočných môr súvisiacich s traumou, čo mnohým účastníkom umožnilo pokojnejší spánok. Pri ostatných kľúčových príznakoch posttraumatickej stresovej poruchy – ako sú stresujúce spomienky počas dňa, vyhýbavé správanie, pretrvávajúce napätie alebo sprievodné depresívne príznaky – však nebol pozorovaný žiadny jasný terapeutický účinok. Autori preto zdôrazňujú, že dronabinol nenahrádza zavedenú liečbu PTSD, ale mohol by potenciálne slúžiť ako užitočný doplnok pre pacientov s obzvlášť stresujúcimi nočnými morami.

Výsledky boli vo všeobecnosti pozitívne aj z hľadiska bezpečnosti. Počas desaťtýždňovej liečebnej fázy neboli pozorované žiadne závažné vedľajšie účinky, ktoré by si vyžiadali prerušenie štúdie. Väčšina nežiaducich účinkov bola mierna až stredne závažná a zodpovedala známemu profilu vedľajších účinkov THC. Medzi účastníkmi sa najčastejšie uvádzali príznaky ako závraty, bolesti hlavy, sucho v ústach, únava a zvýšená chuť do jedla. Tieto príznaky sa vyskytovali častejšie v skupine s dronabinolom ako v skupine s placebom, boli však vo všeobecnosti dočasné a ľahko zvládnuteľné.

Ďalším dôležitým aspektom bola otázka potenciálnej závislosti. Keďže THC je hlavnou psychoaktívnou zložkou konope, často sa vedú diskusie o tom, či by jeho medicínske použitie mohlo zvýšiť riziko závislosti. V štúdii však výskumníci nezistili žiadne dôkazy o abstinenčných príznakoch po tom, čo účastníci prestali užívať dronabinol večer po desiatich týždňoch liečby. Počas štúdie sa tiež nepozorovali žiadne známky zneužívania ani postupného zvyšovania dávky.

Autori však upozorňujú, že tieto výsledky sa vzťahujú výlučne na skúmanú dĺžku liečby. Zo štúdie nemožno vyvodiť záver, že dronabinol nemá vo všeobecnosti potenciál vyvolať závislosť alebo zneužitie. Na lepšie posúdenie bezpečnosti dlhodobej liečby sú potrebné ďalšie štúdie s dlhším obdobím pozorovania. Do tej doby by sa dronabinol mal používať výlučne pod lekárskym dohľadom a len po starostlivom zvážení pomeru rizík a prínosov.