Podľa novej štúdie Southamptonskej univerzity a Holandského inštitútu neurovedy by nespavosť mohla vysvetľovať, prečo dospelí s ADHD vykazujú nižšiu kvalitu života. Najmenej jeden zo štyroch ľudí s poruchou pozornosti/hyperaktivitou (ADHD) totiž uvádza, že trpí poruchou spánku, pričom najčastejšie sa vyskytuje nespavosť. Štúdia bola uverejnená v časopise BMJ Mental Health.

Vlastnosti ADHD súvisia s ťažšou depresiou, ťažšou nespavosťou a horšou kvalitou spánku

Medzi tri základné príznaky ADHD patrí slabá pozornosť, hyperaktivita a výrazná impulzívnosť. Postihnutí dospelí sa často cítia nepokojní, majú problémy so zvládaním stresu a ťažšie sa prispôsobujú novým situáciám. Typické môžu byť aj výkyvy nálad a vyššie rizikové správanie. „Naše zistenia poukazujú na súvislosť medzi vlastnosťami ADHD, závažnosťou nespavosti a zníženou životnou spokojnosťou,“ hovorí Dr. Sarah L. Chellappa, docentka psychológie na Southamptonskej univerzite a hlavná autorka výskumnej práce. „Vieme, že poruchy spánku môžu narušiť neurobehaviorálne a kognitívne systémy vrátane pozornosti a regulácie emócií. Zároveň môžu poruchy spánku vyplynúť z impulzivity a hyperaktivity súvisiacej s ADHD, čo naznačuje posilňujúci sa cyklus medzi poruchami spánku a ADHD.“

Výskumníci z Univerzity v Southamptone a Holandského inštitútu pre neurovedy (prof. Eus Van Someren) skúmali údaje z Holandského registra spánku, online prieskumu, ktorého sa zúčastnilo viac ako desaťtisíc dospelých účastníkov. Tím analyzoval odpovede 1 364 účastníkov, ktorí odpovedali na otázky týkajúce sa znakov ADHD, porúch spánku, cirkadiánnych faktorov, depresie a kvality života. Zistili, že črty ADHD boli spojené s ťažšou depresiou, závažnejšou nespavosťou, nižšou kvalitou spánku a preferenciou chodiť spať a vstávať neskôr.

Možnosti cielenej liečby

ADHD aj závažnosť nespavosti boli prediktormi nižšej kvality života, pričom analýza naznačuje, že nespavosť bola potenciálnym spojivom v tomto spojení. „Dospelí s vlastnosťami ADHD môžu byť náchylnejší na zlú kvalitu spánku, nespavosť a zlú náladu, čo všetko vedie k nižšej spokojnosti so životom,“ hovorí profesor Samuele Cortese, spoluautor štúdie a tiež z University of Southampton. Na pochopenie týchto zložitých vzťahov je potrebný ďalší výskum. Lepšie pochopenie by mohlo odhaliť možnosti liečby, ktoré zlepšia kvalitu života ľudí s ADHD. Napríklad cielená liečba porúch spánku u osôb s výraznejšími znakmi ADHD prostredníctvom kognitívno-behaviorálnej terapie alebo terapie s obmedzením spánku by mohla pomôcť zlepšiť kvalitu ich života.