Nové zistenia naznačujú, že ľudia, ktorí nevyhľadajú liečbu obštrukčného spánkového apnoe, majú vyššie riziko vzniku Parkinsonovej choroby. Používanie kontinuálneho pozitívneho tlaku v dýchacích cestách (CPAP) môže toto riziko znížiť zlepšením kvality spánku a udržiavaním konštantného prietoku vzduchu počas celej noci. Štúdia bola publikovaná v časopise JAMA Neurology a analyzovala elektronické zdravotné záznamy viac ako 11 miliónov amerických vojenských veteránov, ktorí boli liečení ministerstvom pre záležitosti veteránov v rokoch 1999 až 2022. Projekt viedli výskumníci z Oregon Health & Science University a Portland VA Health Care System.

Čo je Parkinsonova choroba?

Parkinsonova choroba je progresívne neurologické ochorenie, pri ktorom postupne odumierajú určité nervové bunky v mozgu, najmä v substantia nigra. Tieto nervové bunky za normálnych okolností produkujú dopamín, neurotransmiter, ktorý je kľúčový pre kontrolu pohybu a interakciu medzi svalmi a nervami. Keď hladina dopamínu klesne, objavia sa typické pohybové poruchy, ktoré charakterizujú toto ochorenie.

Parkinsonova choroba je jedným z najčastejších neurodegeneratívnych ochorení na svete. Postihuje najmä ľudí vo veku 60 rokov a starších, pričom riziko sa s vekom zvyšuje. Podľa odhadov sa toto ochorenie vyskytuje u jedného až dvoch ľudí z každých 1 000 osôb v celkovej populácii a u osôb starších ako 60 rokov je to až jeden až dvaja ľudia zo 100. Muži sú o niečo častejšie postihnutí ako ženy. Hoci sa Parkinsonova choroba zvyčajne vyskytuje u starších ľudí, v zriedkavých prípadoch môže postihnúť aj mladších dospelých.

Príčiny Parkinsonovej choroby nie sú ešte úplne objasnené, ale je známe, že na seba pôsobí niekoľko faktorov. Podstatou ochorenia je postupné odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín v substantia nigra, oblasti mozgu, ktorá je dôležitá pre kontrolu pohybu. Nie je jasné, prečo tieto bunky odumierajú. Úlohu môžu zohrávať genetické faktory aj faktory životného prostredia. Približne 5 až 10 percent prípadov možno pripísať genetickým zmenám, ako sú mutácie v určitých génoch, napríklad LRRK2, PINK1 alebo SNCA. Vo väčšine prípadov však nejde o jednoznačne dedičnú formu Parkinsonovej choroby, ale skôr o zvýšenú náchylnosť. Predpokladá sa, že riziko zvyšujú aj environmentálne faktory. Patrí medzi ne dlhodobé vystavenie pesticídom a niektorým chemickým látkam, ktoré sa nachádzajú napríklad v poľnohospodárstve. Ako možné rizikové faktory sa uvádzajú aj úrazy hlavy, ťažké kovy a rozpúšťadlá. Žiadny z týchto faktorov však sám o sebe nemusí nevyhnutne viesť k ochoreniu; rozhodujúca sa zdá byť skôr súhra rôznych vplyvov.

Parkinsonova choroba je nevyliečiteľná

Ďalším dôležitým rizikovým faktorom je vek. Čím je človek starší, tým sa zdá, že nervové bunky sú náchylnejšie na poškodenie, pretože samoopravné mechanizmy organizmu sa časom znižujú. Okrem toho zohrávajú úlohu aj biologické procesy, ako napríklad nesprávne skladanie niektorých bielkovín, napríklad alfa-synukleínu. Tie sa môžu hromadiť v nervových bunkách a vytvárať takzvané Lewyho telieska, ktoré narušujú funkciu buniek. K poškodeniu nervových buniek zrejme prispieva aj oxidačný stres, t. j. hromadenie škodlivých voľných radikálov, ako aj chronické zápalové procesy v mozgu. Celkovo sa predpokladá, že Parkinsonovu chorobu spôsobuje komplexná interakcia rôznych genetických, biologických a environmentálnych faktorov, ktorých presný význam vedci stále intenzívne skúmajú.

Príznaky ochorenia sa zvyčajne vyvíjajú postupne a často sa spočiatku prehliadajú. Medzi klasické hlavné príznaky patrí tras (chvenie) v pokoji, svalová stuhnutosť (rigidita), spomalený pohyb (bradykinéza) a posturálna nestabilita. Mnohí ľudia s Parkinsonovou chorobou si tiež všimnú zmeny vo výraze tváre, kratšie kroky pri chôdzi alebo ťažkosti so začatím pohybu. Okrem týchto motorických príznakov sa často objavujú aj nemotorické príznaky, ako sú poruchy spánku, depresívne nálady, strata čuchu alebo autonómne problémy, napríklad zápcha, a to niekedy aj roky pred začiatkom motorických príznakov.

Cieľom liečby Parkinsonovej choroby je zmierniť príznaky a udržať kvalitu života čo najdlhšie, pretože ochorenie je v súčasnosti nevyliečiteľné. Terapia sa zameriava na medikamentóznu liečbu, najmä L-dopou, ktorá sa v mozgu premieňa na dopamín a čiastočne kompenzuje nedostatočnú produkciu dopamínu. Ako doplnok sa môžu používať aj iné lieky, napríklad agonisty dopamínu alebo inhibítory MAO-B. Pri pokročilej Parkinsonovej chorobe alebo ak lieky nie sú dostatočne účinné, možno zvážiť aj hlbokú stimuláciu mozgu (DBS) – chirurgický zákrok, pri ktorom jemné elektródy stimulujú špecifické oblasti mozgu, čím sa zlepšujú príznaky. Okrem toho zohrávajú dôležitú úlohu aj neliekové opatrenia: fyzikálna terapia podporuje pohyblivosť a rovnováhu, logopédia pomáha pri poruchách reči a prehĺtania a ergoterapia uľahčuje každodenný život. Cenné môže byť aj psychologické poradenstvo a sociálna podpora.

Ako spánková apnoe ovplyvňuje mozog

Nová štúdia naznačuje, že dlhodobo neliečené spánkové apnoe môže prispievať k vyššiemu riziku Parkinsonovej choroby. Aj po zohľadnení dôležitých faktorov, ako sú obezita, vek a vysoký krvný tlak, výskumníci stále zistili jasnú súvislosť medzi neliečeným spánkovým apnoe a Parkinsonovou chorobou. Spomedzi miliónov veteránov so spánkovým apnoe mali tí, ktorí nedostávali liečbu CPAP, takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku Parkinsonovej choroby ako tí, ktorí túto liečbu dostávali. „Neznamená to, že sa u vás zaručene vyvinie Parkinsonova choroba, ale výrazne to zvyšuje riziko,“ povedal spoluautor Gregory Scott, M.D., PhD, docent patológie na OHSU School of Medicine a patológ vo VA Portland.

Spánkové apnoe je porucha dýchania počas spánku, pri ktorej sa opakovane zastavuje dýchanie počas spánku. K týmto prestávkam dochádza buď preto, že sú dočasne zablokované dýchacie cesty(obštrukčné spánkové apnoe, OSA), alebo preto, že mozog dočasne prestane vysielať signály na dýchanie (centrálne spánkové apnoe, CSA). Obštrukčná forma je najčastejšia. Pauzy v dýchaní spôsobujú pokles obsahu kyslíka v krvi a telo reaguje krátkymi prebúdzacími reakciami, ktoré opakovane prerušujú spánok – často bez toho, aby si to postihnutý uvedomoval. Medzi typické príznaky patrí hlasné, nepravidelné chrápanie, pozorované prerušenia dýchania, denná ospalosť, problémy so sústredením, ranné bolesti hlavy alebo sucho v ústach po prebudení. Ak sa spánkové apnoe nelieči, môže dlhodobo zvyšovať riziko vysokého krvného tlaku, srdcovej arytmie, mŕtvice a metabolických ochorení.

Spánkové apnoe je pomerne časté. Obštrukčné spánkové apnoe postihuje približne 5 – 10 % dospelých, pričom frekvencia sa zvyšuje s vekom a muži sú postihnutí o niečo častejšie ako ženy. Riziko sa ďalej zvyšuje u ľudí s nadváhou. Centrálne spánkové apnoe je oveľa menej časté a často sa vyskytuje v súvislosti s určitými už existujúcimi ochoreniami, ako je srdcové zlyhanie alebo neurologické poruchy. Samotné prerušenia dýchania môžu v závislosti od ich závažnosti trvať od niekoľkých sekúnd do jednej minúty a zvyčajne sa vyskytujú niekoľkokrát za hodinu. Mierne formy môžu zahŕňať približne 5 – 15 prestávok v dýchaní za hodinu, stredne ťažké formy 15 – 30 a ťažké formy dokonca viac ako 30 prestávok v dýchaní za hodinu spánku. Tieto opakované prerušenia vysvetľujú, prečo sú postihnutí často vyčerpaní napriek tomu, že údajne spia dostatočne.

Veteráni uvádzajú významné výhody CPAP

„Ak prestanete dýchať a hladina kyslíka nie je na normálnej úrovni, vaše neuróny pravdepodobne tiež nefungujú na normálnej úrovni,“ povedal hlavný autor Lee Neilson, doktor neurológie, odborný asistent na neurologickej fakulte OHSU a neurológ v Portlande VA. „Keď to zrátate noc po noci, rok po roku, mohlo by to vysvetliť, prečo môže náprava problému pomocou CPAP vytvoriť určitú odolnosť voči neurodegeneratívnym ochoreniam vrátane Parkinsonovej choroby.“

Neilson uviedol, že zistenia zdôrazňujú dôležitosť uprednostňovania zdravia spánku u jeho pacientov, najmä vzhľadom na zvýšené riziko Parkinsonovej choroby, na ktoré štúdia poukázala. Scott poznamenal, že niektorí ľudia so spánkovým apnoe sa zdráhajú používať CPAP, ale zdôraznil, že mnohí veteráni majú s týmto zariadením veľmi pozitívne skúsenosti. „Veteráni, ktorí používajú zariadenie CPAP, ho milujú,“ vysvetlil. „Hovoria o ňom ďalším ľuďom. Cítia sa lepšie, sú menej unavení. Ak sa o tomto znížení rizika Parkinsonovej choroby dozvedia aj ostatní, môže to ľudí so spánkovým apnoe presvedčiť, aby CPAP vyskúšali ešte viac.“

Zmenený cirkadiánny rytmus zhoršuje Parkinsonovu chorobu

Podľa výskumu Lewis Katz School of Medicine at Temple University (LKSOM) môže byťchronický nedostatok spánku a nepravidelné cykly spánku a bdenia rizikovými faktormi Parkinsonovej choroby. Pomocou zvieracieho modelu vedci dokázali, že poruchy cirkadiánneho rytmu, ktoré existujú pred nástupom Parkinsonovej choroby, dramaticky zhoršujú motorické poruchy a poruchy učenia spôsobené týmto ochorením. Po 60. roku života je väčšina prípadov Parkinsonovej choroby idiopatická, čo znamená, že ich príčina nie je známa. Niektorí odborníci sa domnievajú, že v týchto prípadoch choroba vzniká na základe interakcie medzi génmi a rizikovými faktormi prostredia. Medzi tieto faktory patrí chronický stres, poruchy spánku a poruchy cirkadiánneho rytmu, ktoré zhoršujú funkciu centrálneho nervového systému a môžu prispievať k patológii, ktorá je pre Parkinsonovu chorobu charakteristická.

Vedci skúmali úlohu zmenených cirkadiánnych rytmov pomocou zavedeného myšieho modelu Parkinsonovej choroby, pri ktorom liečba neurotoxínom MPTP reprodukuje aspekty ochorenia u myší. Vedci rozdelili zvieratá do dvoch skupín. Prvá skupina, kontrolná skupina, bola vystavená pravidelnému cirkadiánnemu rytmu s 12 hodinami svetla, po ktorých nasledovalo 12 hodín tmy každý deň. V druhej skupine bol cirkadiánny rytmus zmenený denným vystavením 20 hodinám svetla, po ktorých nasledovali len štyri hodiny tmy. Po 60 dňoch boli niektoré zvieratá z každej skupiny liečené MPTP. Hodnotenie pohybu a správania ukázalo, že u všetkých myší liečených MPTP sa vyvinula Parkinsonova choroba, ale zvieratá so zmeneným cirkadiánnym rytmom vykazovali významné poruchy učenia. Vykazovali tiež závažné motorické deficity s drastickými poruchami motorickej koordinácie a schopnosti motorického učenia – oveľa horšie ako deficity pozorované u myší liečených MPTP s normálnymi cirkadiánnymi rytmami.

Aby vedci pochopili, prečo narušenie cirkadiánneho rytmu zhoršuje Parkinsonovu chorobu, preskúmali mozgy postihnutých myší. V oblasti známej ako substantia nigra pozorovali výrazné zníženie počtu neurónov, ktoré produkujú dopamín, ktorého strata je dôležitým molekulárnym znakom Parkinsonovej choroby. Substantia nigra je epicentrom Parkinsonovej choroby. Za normálnych okolností bunky v tejto oblasti mozgu odumierajú, ale naša štúdia ukazuje, že poruchy cirkadiánneho rytmu urýchľujú odumieranie tamojších buniek. Okrem toho bunky známe ako mikroglia, ktoré za normálnych okolností chránia neuróny, boli u myší s narušeným cirkadiánnym rytmom liečených MPTP nadmerne aktívne. Nadmerná aktivita mikroglie môže v skutočnosti zhoršiť neurozápal a potenciálne urýchliť progresiu Parkinsonovej choroby.