Nová analýza, do ktorej bolo zapojených viac ako 13 000 ľudí, zistila, že zmeny v cievach v mozgu, ktoré môžu zvýšiť riziko mozgovej príhody a demencie, sú bežné u ľudí s rôznymi srdcovými ochoreniami, bez ohľadu na to, či už mozgovú príhodu prekonali. Tento nový výskum, uverejnený v časopise Neurology®, odbornom časopise Americkej akadémie neurológie, je doteraz najkomplexnejším systematickým prehľadom „skrytých“ zmien v mozgu u ľudí s rôznymi srdcovými ochoreniami. Hlavný autor štúdie, Dr. Zien Zhou z George Institute for Global Health, vysvetlil, že identifikácia týchto zmien by mohla zohrávať dôležitú úlohu pri výbere liečby pre týchto pacientov.

Zmeny v cievach mozgu zvyšujú riziko mozgovej príhody a demencie

Hoci je u ľudí so srdcovým ochorením pravdepodobnosť výskytu zmien v cievnom systéme mozgu dvakrát až trikrát vyššia ako u všeobecnej populácie, tieto zmeny sa často prehliadajú, pretože títo pacienti sa rutinne nepodrobujú zobrazovacím vyšetreniam mozgu, pokiaľ neprekonali mozgovú príhodu. To ich však vystavuje väčšiemu riziku mozgovej krvácavosti spôsobenej liekmi bežne používanými na liečbu alebo prevenciu krvných zrazenín – intrakraniálna krvácavá príhoda je život ohrozujúca komplikácia bez overenej liečby a s mierou prežitia nižšou ako 50 percent.

Je známe, že zmeny v cievach v mozgu, ktoré možno zistiť iba zobrazovacími vyšetreniami, ako je tichý mozgový infarkt (SBI) a ochorenie malých mozgových ciev (CSVD), sa vyskytujú častejšie u starších ľudí alebo u ľudí s vysokým krvným tlakom. Hoci nie sú dostatočné na to, aby spôsobili zjavné neurologické príznaky, môžu viesť k nepatrným neurologickým deficitom a zvýšiť dlhodobé riziko cievnej mozgovej príhody alebo demencie.

S cieľom určiť prevalenciu týchto skrytých alebo neprejavených cerebrovaskulárnych zmien u dospelých s fibriláciou predsiení, ischemickou chorobou srdca, srdcovým zlyhaním alebo kardiomyopatiou, chlopňovou srdcovou chorobou a patentným foramen ovale (otvorom v srdci) výskumníci z George Institute vykonali metaanalýzu 221 observačných štúdií realizovaných v rokoch 1988 až 2022. Výsledky ukázali, že u ľudí so srdcovým ochorením:

• asi u tretiny sa vyskytovala nejaká forma SBI
• štvrtina mala lakúny (malé dutiny, v ktorých odumrela nervová tkanina v dôsledku predchádzajúceho upchania alebo netesnosti v malých tepnách)
• dve tretiny mali lézie bielej hmoty (poškodenie ochranného obalu okolo nervových vlákien)
• štvrtina vykazovala príznaky bezpríznakových mikrokrvácaní v mozgovom tkanive a
• viac ako polovica trpela atrofiou mozgu (zmenšovanie mozgu v dôsledku straty neurónov alebo spojení medzi neurónmi).

Prevalencia týchto zmen v mozgu bola vo všeobecnosti rovnaká u ľudí s nedávnou cievnou mozgovou príhodou aj bez nej a vo výsledkoch neboli zrejmé žiadne rozdiely medzi pohlaviami. Dr. Zhou uviedol, že štúdia tiež potvrdzuje, že srdcové ochorenia sú hlavnou príčinou týchto zmien, ktoré odrážajú „krehkosť“ mozgu. Hoci bolo preukázaných niekoľko potenciálnych mechanizmov súvisiacich so vzťahom medzi srdcovým ochorením a skrytým cerebrovaskulárnym poškodením, obe ochorenia majú spoločné rizikové faktory, ako sú starnutie, hypertenzia, cukrovka 2. typu, hyperlipidémia a fajčenie. Podľa Zhoua je možné, že postupný pokles srdcového výdaja u niektorých pacientov so srdcovým ochorením ovplyvňuje množstvo krvi prúdiacej do mozgového tkaniva, čo prispieva k cievnym zmenám a kognitívnej dysfunkcii u týchto pacientov.

Zvýšenie bezpečnosti liečby u ľudí so srdcovými ochoreniami

Je tiež možné, že skryté zmeny v mozgu a kognitívna dysfunkcia sú výsledkom drobných krvných zrazenín, ktoré sa po vzniku v srdci dostávajú do mozgu prostredníctvom arteriálneho obehu. Dr. Zhou uviedol, že je potrebný ďalší výskum na objasnenie presných príčin týchto zmien v mozgu a ich dôsledkov pre liečbu týchto pacientov. Podľa výskumníka je dôležité zistiť, či by vykonanie dodatočného MRI vyšetrenia u pacientov, ktorí spĺňajú kritériá na antikoagulačnú liečbu – ktorá je nevyhnutná pre väčšinu ľudí so srdcovým ochorením – bolo z hľadiska prevencie nežiaducich vedľajších účinkov nákladovo efektívne.

Presnejšie stanovenie rizík vzniku mozgových zrazenín a krvácania spôsobených antikoagulanciami a využitie týchto informácií na prijatie najlepšieho rozhodnutia o liečbe by však mohlo zvýšiť bezpečnosť liečby u ľudí so srdcovými ochoreniami.