Naše telá sa riadia denným rytmom. Striedajú sa obdobia aktivity a odpočinku; v určitých časoch dňa sme aktívnejší a v iných sa vraciame do stavu odpočinku. Tento vzorec nie je náhodný. Súvisí s našimi biologickými hodinami a načasovaním mnohých telesných funkcií. Mohol by však náš osobný denný rytmus prezradiť niečo aj o procese starnutia?

Touto otázkou sa zaoberala štúdia uverejnená v auguste 2026 v časopise Nature Communications. Výskumníci analyzovali dlhodobé údaje o aktivite od 2 222 osôb a vyhodnotili údaje zodpovedajúce celkovo 8 447 osoborokom. Údaje o aktivite pochádzali zo zariadení Fitbit a boli korelované s meraním biologického veku založeným na biomarkeroch, známym ako PhenoAge.

Výsledky sú zaujímavé z chronobiologického hľadiska: nezáležalo len na množstve fyzickej aktivity. S charakteristikami biologického starnutia súvisela aj intenzita, časová štruktúra a pravidelnosť denných vzorcov aktivity a odpočinku.

Čo znamená biologický vek?

Biologický vek nie je to isté ako chronologický vek. Napríklad dvaja ľudia môžu mať obaja 50 rokov, a napriek tomu vykazovať odlišné biologické charakteristiky. Preto sa výskumníci snažia posúdiť stav organizmu pomocou rôznych biomarkerov okrem skutočného veku.

V tejto štúdii sa na tento účel okrem iných meraní použil aj PhenoAge. Táto metóda kombinuje rôzne biologické charakteristiky, aby sa získal odhad biologického veku. Vedci následne skúmali, či sú určité charakteristiky denných vzorcov aktivity spojené s väčším alebo menším rozdielom medzi biologickým a chronologickým vekom.

Otázkou tu nebolo, či inteligentné hodinky dokážu priamo určiť vek človeka. Štúdia skôr skúmala, či je možné v dlhodobých údajoch o aktivite identifikovať vzory, ktoré súvisia s charakteristikami biologického starnutia.

Počet krokov vypovedá len časť príbehu

Keď ide o fyzickú aktivitu, často si ako prvé predstavíme počet krokov, ktoré urobíme, alebo čas, ktorý venujeme cvičeniu. Pre chronobiológiu je však zaujímavá iná otázka: Kedy sa táto aktivita odohráva?

Nositeľné zariadenie dokáže počas dlhších období sledovať, kedy je človek aktívny a kedy vedie skôr sedavý spôsob života. Vytvára sa tak vzor, ktorý je možné pozorovať v priebehu celého dňa. Výskumníci preto skúmali rôzne charakteristiky takzvaného rytmu odpočinku a aktivity.

Medzi ne patrili okrem iného:

• intenzitu rytmu,
• načasovanie aktivity,
• denná pravidelnosť,
• a celková úroveň fyzickej aktivity.

Tým sa jednoduchá otázka „Koľko sa človek hýbe?“ mení na chronobiologicky zaujímavejšiu otázku: Ako je aktivita rozložená v priebehu dňa a aká stabilná je táto štruktúra?

Výraznejší rytmus bol spojený s pomalším starnutím

Zvláštny záujem vzbudzovala takzvaná intenzita rytmu. Zjednodušene povedané, opisuje, ako výrazne sa od seba líšia aktívne a pokojné fázy v priebehu dňa. Štúdia zistila súvislosť medzi vyššou intenzitou rytmu a nižšou pravdepodobnosťou takzvaného urýchleného biologického starnutia. Autori uvádzajú, že táto pravdepodobnosť je o 26 až 46 percent nižšia, v závislosti od konkrétneho modelu alebo stupňa skúmaného rytmu.

Toto číslo by sa však nemalo nesprávne interpretovať. Neznamená to, že ľudia s výraznejším denným rytmom automaticky starnú o 26 až 46 percent pomalšie. Štúdia poukazuje na štatistickú súvislosť medzi skúmanými charakteristikami. Nedokazuje však, že konkrétny rytmus aktivity je príčinou pomalšieho biologického starnutia.

Toto je dôležité rozlíšenie. Napríklad ľudia s určitými vzorcami aktivity sa môžu líšiť aj z hľadiska iných faktorov životného štýlu alebo zdravia.

Zaujímavá je aj pravidelnosť denného rytmu

Okrem intenzity rytmu výskumníci skúmali aj jeho stabilitu. To neznamená, že každý jednotlivý deň musí vyzerať presne rovnako. Skôr ide o to, či sa základný vzorec aktivity a odpočinku opakuje v priebehu rôznych dní.

Zistili sa aj korelácie medzi touto časovou pravidelnosťou a skúmanými charakteristikami starnutia. Zaujímavé je, že niektoré výsledky sa líšili medzi ženami a mužmi. U žien boli korelácie medzi načasovaním a pravidelnosťou na jednej strane a urýchleným starnutím na strane druhej výraznejšie. U mužov sa naopak vynoril zreteľný vzorec nestálej aktivity, charakterizovaný skorými vrcholmi aktivity a obnovenou aktivitou neskoro večer.

Tieto rozdiely predstavujú zaujímavý zistenie štúdie. Nemali by sa však interpretovať ako jednoduché biologické pravidlo. Ide o štatistické vzory v rámci skúmanej populácie, ktorých príčiny si vyžadujú ďalší výskum.

Pohyb a rytmus nie sú to isté

Výsledky jasne ukazujú, prečo samotný počet krokov nemusí vypovedať o všetkom. Napríklad dve osoby môžu urobiť podobný počet krokov za deň a napriek tomu mať úplne odlišné denné vzory. Jedna osoba sa pohybuje relatívne pravidelne počas celého dňa.

Druhá osoba je počas väčšiny dňa prevažne neaktívna, má však niekoľko výrazných období vysokej aktivity. Celkový objem pohybu môže byť podobný, zatiaľ čo časová štruktúra sa výrazne líši. Práve táto štruktúra je predmetom záujmu chronobiológie. Súčasný výskum naznačuje, že rytmy aktivity a fyzická aktivita môžu poskytnúť rôzne pohľady na biologický stav človeka.

Prečo sú nositeľné zariadenia zaujímavé pre chronobiológiu

Štúdia tiež zdôrazňuje nové možnosti, ktoré moderné nositeľné zariadenia otvárajú pre výskum. Tradične sa cirkadiánne rytmy dajú študovať za kontrolovaných podmienok – napríklad prostredníctvom merania spánku a bdenia, telesnej teploty alebo hormonálnych markerov.

Toto je vedecky cenné, ale časovo náročné. Inteligentné hodinky alebo fitness tracker naopak dokážu zbierať údaje z každodenného života počas dlhých období. To umožňuje pozorovať fázy aktivity a odpočinku v priebehu mnohých dní, mesiacov či dokonca rokov.

Súčasná štúdia sa preto zaoberá možnosťou využitia takýchto údajov ako digitálnych biomarkerov pre procesy starnutia. To však neznamená, že inteligentné hodinky dokážu už dnes spoľahlivo určiť biologický vek človeka. Výskum v tejto oblasti je stále v počiatočnom štádiu. Zaujímavá je však samotná základná myšlienka: údaje o každodennej aktivite by mohli obsahovať informácie relevantné pre štúdium zdravia a procesov starnutia.

Čo to má spoločné s vnútornými hodinami organizmu?

Náš denný rytmus vyplýva zo vzájomného pôsobenia rôznych biologických procesov. Kľúčovú úlohu zohráva suprachiazmatické jadro v mozgu; považuje sa za hlavný kardiostimulátor cirkadiánneho systému. Zároveň majú mnohé orgány a tkanivá svoje vlastné molekulárne hodiny. Táto časová organizácia ovplyvňuje okrem iného cyklus spánku a bdenia, uvoľňovanie hormónov, metabolizmus, telesnú teplotu a ďalšie fyziologické procesy.

Do tohto systému sú integrované aj aktivita a odpočinok. Keď vedci pozorujú súvislosť medzi dennými vzorcami aktivity a biologickým starnutím, vynára sa ďalšia otázka: Odráža vzorec aktivity iba životný štýl človeka – alebo obsahuje aj informácie o tom, ako funguje jeho biologický časový systém?

Súčasná štúdia nedokáže na túto otázku jednoznačne odpovedať. Ukazuje však, že časová štruktúra nášho každodenného života môže obsahovať viac informácií, než by naznačovalo samotné skúmanie úrovne dennej fyzickej aktivity.

Ďalšia štúdia skúma súvislosť so zápalovými procesmi

Ďalšia výskumná štúdia z roku 2026 skúma možnú súvislosť medzi rytmami aktivity, zápalovými procesmi a starnutím. V štúdii uverejnenej vo februári 2026 v časopise npj Aging boli analyzované údaje od viac ako 62 000 dospelých. Aj v tomto prípade boli použité údaje o aktivite zo nositeľných zariadení.

Výskumníci zistili súvislosti medzi nižšou amplitúdou rytmu, nižšou stabilitou cirkadiánneho rytmu a vyššími hodnotami indexu systémového zápalu. V podskupine študovanej skupiny sa skúmali aj súvislosti medzi týmito faktormi a úmrtnosťou.

Výsledky tak poskytujú ďalšie dôkazy o tom, že časová organizácia aktivity, fyzická záťaž a zápalové procesy môžu byť vzájomne prepojené. Pri interpretácii týchto zistení je však potrebná opatrnosť.

Štúdia nedokazuje, že nepravidelný cirkadiánny rytmus priamo spôsobuje zápal ani to, že zmena rytmu automaticky vedie k dlhšej dĺžke života. Samotní výskumníci opisujú zápal ako možný mechanizmus v rámci týchto vzťahov.

Výskum presúva pozornosť na cvičenie

Doposiaľ sa fyzická aktivita často posudzovala predovšetkým z dvoch hľadísk: Koľko sa hýbeme? A ako intenzívne cvičíme? Chronobiológia pridáva tretiu otázku: Kedy cvičíme?

Nový výskum jasne ukazuje, že časová štruktúra aktivity a odpočinku môže mať tiež vedecký význam. Ide o zaujímavú zmenu perspektívy. Veď naše telá nefungujú nezávisle od času. Mnohé biologické procesy sa v priebehu dňa menia. Preto naše správanie v oblasti cvičenia nemusí byť len otázkou množstva, ale do určitej miery aj otázkou načasovania.

Čo to znamená pre každodenný život?

Z aktuálnej štúdie nie je možné odvodiť žiadne jednoduché odporúčanie, napríklad: „Ľudia, ktorí cvičia každý deň v rovnakom čase, starnú pomalšie.“ Takéto tvrdenie by nebolo podložené údajmi. Výskum skôr naznačuje, že pravidelný a jasne definovaný denný rytmus by mohol byť charakteristikou spojenou s určitými zdravotnými a biologickými vlastnosťami.

Či môže zámerná zmena rytmu aktivít človeka skutočne ovplyvniť biologické procesy starnutia, je potrebné preskúmať v budúcich štúdiách. Pre každodenný život to znamená predovšetkým to, že spôsob, akým si organizujeme čas, môže byť rovnako dôležitý ako samotný objem našej aktivity.

Vnútorné hodiny tela môžu zanechať stopy v každodennom živote

Súčasný výskum spája dve oblasti, ktoré sa dlho posudzovali oddelene: chronobiológiu a gerontológiu. Biologické starnutie prebieha na molekulárnej, bunkovej a fyziologickej úrovni. Zároveň sa mení aj naše každodenné správanie. Nositeľné zariadenia teraz umožňujú pozorovať túto behaviorálnu úroveň počas dlhých časových úsekov.

Možno to v budúcnosti umožní odhaliť zmeny, ktoré by v jednotlivých meraniach zostali skryté. Zatiaľ to síce neviedlo k vytvoreniu osobného „testu starnutia“, ale výskum smeruje zaujímavým smerom: dôležitý môže byť nielen objem našej aktivity, ale aj to, ako je rozložená v čase.

Tým sa viac do popredia dostáva kľúčová otázka chronobiológie: Ako dobre je náš denný režim organizovaný z hľadiska času – a čo nám tento vzorec môže prezradiť o našom biologickom stave?