Kvalitný spánok je nevyhnutný pre dobré zdravie. Čoraz viac výskumov sa zaoberá tým, ako dĺžka spánku ovplyvňuje kvalitu života a vznik ochorení. Výskum pod vedením vedcov z UCL dospel k záveru, že spánok trvajúci menej ako päť hodín v strednom až neskorom veku môže súvisieť so zvýšeným rizikom vzniku aspoň dvoch chronických ochorení. Štúdia, uverejnená v časopise PLOS Medicine, analyzovala vplyv dĺžky spánku na zdravie viac ako 7 000 mužov a žien vo veku 50, 60 a 70 rokov z kohortovej štúdie Whitehall II.

Krátka dĺžka spánku a multimorbidita

Výskumníci skúmali vzťah medzi dĺžkou spánku jednotlivých účastníkov, úmrtnosťou a tým, či im bola v priebehu 25 rokov diagnostikovaná multimorbidita (dve alebo viac chronických ochorení) – ako sú srdcové ochorenia, rakovina alebo cukrovka. Ľudia, ktorí uviedli, že vo veku 50 rokov spali päť hodín alebo menej, mali o 20 % vyššiu pravdepodobnosť, že im bola diagnostikovaná jedna chronická choroba, a o 40 % vyššiu pravdepodobnosť, že im boli počas 25 rokov diagnostikované dve alebo viac chronických chorôb, ako tí, ktorí spali až sedem hodín. Okrem toho spánok v trvaní päť hodín alebo menej vo veku 50, 60 a 70 rokov bol spojený s 30 až 40 % zvýšeným rizikom multimorbidity v porovnaní s ľuďmi, ktorí spali až sedem hodín.

Výskumníci tiež zistili, že dĺžka spánku päť hodín alebo menej vo veku 50 rokov bola spojená s 25 % zvýšeným rizikom úmrtia počas 25 rokov sledovania – čo možno vysvetliť hlavne tým, že krátka dĺžka spánku zvyšuje riziko chronických ochorení, ktoré zase zvyšujú riziko úmrtia.

Multimorbidita v krajinách s vysokými príjmami narastá a viac ako polovica starších dospelých trpí v súčasnosti aspoň dvoma chronickými ochoreniami. To predstavuje veľkú výzvu pre verejné zdravie, keďže multimorbidita súvisí s vysokým využívaním zdravotnej starostlivosti, hospitalizáciou a invaliditou. S pribúdajúcim vekom sa menia spacie návyky a spánkové vzorce ľudí. Odporúča sa však spať 7 až 8 hodín za noc, keďže dĺžka spánku nad alebo pod touto hranicou bola v minulosti spájaná s jednotlivými chronickými ochoreniami.

Účinky dlhého spánku

Na zabezpečenie lepšieho nočného spánku je dôležité dodržiavať správnu spánkovú hygienu, napr. zabezpečiť, aby bola spálňa pred spaním tichá, tmavá a mala príjemnú teplotu. Odporúča sa tiež vypnúť elektronické zariadenia a pred spaním sa vyhnúť ťažkým jedlám a nápojom s obsahom stimulantov. Fyzická aktivita a vystavenie sa svetlu počas dňa, ako aj relaxačné cvičenia pred spaním môžu tiež prispieť k dobrému nočnému spánku.

V rámci štúdie vedci tiež skúmali, či má dlhá dĺžka spánku, deväť hodín alebo viac, vplyv na zdravie. U zdravých ľudí vo veku 50 rokov nebola zistená žiadna jasná súvislosť medzi dlhou dĺžkou spánku a multimorbiditou. Ak však u účastníkov už bolo diagnostikované chronické ochorenie, dlhá dĺžka spánku bola spojená s približne 35 % zvýšeným rizikom vzniku ďalšieho ochorenia. Vedci predpokladajú, že by to mohlo súvisieť so základnými zdravotnými problémami, ktoré ovplyvňujú spánok.

Dostatočný spánok umožňuje telu oddýchnuť si. Existuje celý rad ďalších spôsobov, ktorými môže zlý spánok zvýšiť riziko srdcových ochorení alebo mozgovej príhody, vrátane zvýšeného zápalu a zvýšeného krvného tlaku. Táto štúdia dopĺňa rastúci počet výskumov, ktoré zdôrazňujú dôležitosť kvalitného nočného odpočinku.

Obmedzenia štúdie

Výskumníci sa spoliehali na vlastné správy účastníkov o spánku, ktoré môžu byť ovplyvnené subjektívnymi faktormi, hoci údaje od 4 000 účastníkov, ktorých spánok bol meraný pomocou elektronického zariadenia, tieto zistenia potvrdzujú. Údaje o kvalite spánku boli k dispozícii iba pre 60- a 70-ročných. Do štúdie Whitehall II boli zaradení iba štátni zamestnanci, ktorí v čase zaradenia do štúdie všetci pracovali a pravdepodobne boli zdravší ako všeobecná populácia.