Mohli by jemné zmeny počas spánku odhaliť náchylnosť k Alzheimerovej chorobe ešte roky predtým, ako sa prejavia problémy s pamäťou? Vedci z Univerzity v Liège (ULiège) s podporou nadácie „Stop Alzheimer’s Foundation“ skúmajú, či mozog počas spánku môže poskytnúť včasné náznaky.

Vedci z Univerzity v Liège (GIGA Neurosciences) skúmali spánkové vzorce viac ako 500 zdravých ľudí. U účastníkov stredného veku boli častejšie nočné mikroprebudenia spojené s vyšším genetickým rizikom vzniku Alzheimerovej choroby. U mladších dospelých sa táto súvislosť nepozorovala. Výsledky, uverejnené v časopise Sleep, naznačujú, že merania spánku by v konečnom dôsledku mohli pomôcť výskumníkom identifikovať ľudí, ktorí môžu byť náchylnejší na Alzheimerovu chorobu ešte predtým, ako sa objavia príznaky.

Hľadanie príznakov Alzheimerovej choroby ešte predtým, ako sa prejavia symptómy

Výskumníci už roky skúmajú súvislosti medzi poruchami spánku a neurodegeneratívnymi ochoreniami. Štúdia z Univerzity v Liège ďalej prispieva k tomuto výskumu tým, že naznačuje, že súvislosť medzi spánkom a rizikom Alzheimerovej choroby môže existovať už dlho predtým, ako sa objavia rozpoznateľné príznaky.

Keďže genetika zohráva určitú úlohu pri Alzheimerovej chorobe (Alzheimerova choroba nie je ani čisto dedičná, ani úplne nezávislá od génov), výskumníci vypočítali polygenické riziko (t. j. kombinovaný vplyv génov na pravdepodobnosť vzniku konkrétneho ochorenia, zhrnutý do jedného čísla) u viac ako 500 zdravých účastníkov.

Väčšinu z nich tvorili mladí dospelí (vo veku 18 až 31 rokov), pričom do štúdie bola zahrnutá aj staršia skupina (vo veku 50 až 69 rokov). Je dôležité poznamenať, že polygenické riziko merané v štúdii zostalo nízke a nedokáže predpovedať, či u konkrétnej osoby nakoniec dôjde k rozvoju Alzheimerovej choroby. Vedci následne porovnali tieto odhady genetického rizika s rôznymi charakteristikami spánku jednotlivých účastníkov.

Malá oblasť mozgu v centre pozornosti

Analýza odhalila súvislosť medzi genetickým rizikom Alzheimerovej choroby a frekvenciou nočných mikropríbudí. Ide o veľmi krátke obdobia zvýšenej mozgovej aktivity, ktoré môžu narušiť normálny spánkový cyklus bez toho, aby sa osoba úplne prebudila.

U mladších účastníkov výskumníci nezistili žiadnu súvislosť medzi týmito mikroprebudeniami a genetickým rizikom Alzheimerovej choroby. V staršej skupine sa však objavil odlišný vzorec. Účastníci, ktorí zažívali častejšie mikroprebudenia, mali tiež tendenciu mať vyššie genetické riziko, hoci boli zdraví, relatívne mladí a bez príznakov Alzheimerovej choroby. „Tieto mikroprebudenia teda nie sú bezvýznamné,“ zdôraznil Puneet Talwar, výskumník z laboratória GIGA-ULiège. „Určité vzory by mohli podporovať hromadenie proteínov zapojených do Alzheimerovej choroby a súvisieť so zvýšenou náchylnosťou.“ Výskumníci tiež skúmali locus coeruleus, malú oblasť hlboko v mozgovom kmeni, ktorá má veľkosť približne zrnka ryže. Napriek svojej malej veľkosti plní dôležité funkcie: okrem iného sa podieľa na regulácii bdelosti, pozornosti a spánku a ovplyvňuje to, ako mozog reaguje na podnety z okolia.

Táto oblasť je pre výskum Alzheimerovej choroby mimoriadne zaujímavá. Locus coeruleus je jednou z oblastí mozgu, kde sa môžu patologické zmeny objaviť už veľmi skoro – dlho predtým, ako sa prejavia typické príznaky, ako sú problémy s pamäťou. Medzi ne patria okrem iného usadeniny proteínu tau, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri Alzheimerovej chorobe. Takéto včasné zmeny môžu potenciálne narušiť funkciu locus coeruleus a tým ovplyvniť aj procesy súvisiace so spánkom a bdením. „Táto oblasť sa ťažko pozoruje, zdá sa však, že zohráva úlohu v raných mechanizmoch spojených s touto chorobou,“ vysvetľuje Gilles Vandewalle, spoluriaditeľ technologickej platformy GIGA-CRC „In Vivo Imaging“ a vedecký riaditeľ Belgického fondu pre vedecký výskum (FNRS) na ULiège.

Predbežná štúdia tohto tímu z roku 2025 už ukázala, ako úzko môže byť táto malá oblasť mozgu prepojená so spánkom. Pomocou vysokorozlíšiteľného 7-teslového MRI skenera výskumníci podrobnejšie preskúmali locus coeruleus. Zistili tak, že určité charakteristiky kvality spánku sú už u mladých dospelých spojené so stavom tejto oblasti mozgu. Medzi ne patrili okrem iného čas potrebný na zaspanie a hĺbka spánku.

Existuje príčinná súvislosť?

Okrem toho vedci identifikovali súvislosť medzi funkciou locus coeruleus a kvalitou REM spánku. Počas tejto fázy spánku je mozog obzvlášť aktívny. Súvisí to okrem iného so spracovaním a upevňovaním spomienok. Zmeny v spánku REM by preto mohli potenciálne ovplyvniť procesy, ktoré sú dôležité pre funkciu pamäti. Zvlášť zaujímavé je, že zmeny v locus coeruleus sa zrejme môžu začať už veľmi skoro v živote. V tejto oblasti boli pozorované abnormálne usadeniny bielkovín, v niektorých prípadoch dokonca u mladých ľudí.

Zatiaľ však nie je jasné, čo presne tieto včasné usadeniny znamenajú, ani či skutočne predznamenávajú neskorší chorobný proces. Pre výskumníkov to naznačuje možnú vzájomnú súvislosť: zmeny v locus coeruleus by mohli ovplyvňovať spánok, zatiaľ čo zmenený spánok by zase mohol súvisieť s ďalšími zmenami v mozgu. Budúce štúdie budú musieť určiť, či existuje príčinná súvislosť, alebo či sú tieto dva procesy iba vzájomne prepojené.

Môže sa spánok stať včasným indikátorom Alzheimerovej choroby?

Tieto zistenia vyvolávajú zaujímavú otázku: Mohol by spánok jedného dňa pomôcť identifikovať zvýšené riziko Alzheimerovej choroby ešte predtým, ako sa objavia prvé problémy s pamäťou alebo iné typické príznaky? Spánok sa dá skúmať relatívne ľahko a neinvazívne. V dôsledku toho by mohol potenciálne dopĺňať iné metódy používané na detekciu včasných zmien v mozgu. „Spánok by sa mohol stať ľahko dostupným ukazovateľom na včasnú identifikáciu ohrozených jedincov,“ uviedol Gilles Vandewalle. Kým sa to však stane realitou, čaká nás ešte dlhá cesta. Súčasné zistenia iba poukazujú na štatistickú súvislosť medzi určitými charakteristikami spánku a vyšším genetickým rizikom Alzheimerovej choroby. Neukazujú, že časté mikropríbudenia spôsobujú Alzheimerovu chorobu, ani že spánkové vzorce môžu spoľahlivo predpovedať, u koho sa táto choroba neskôr v živote prejaví.

Otázka, či lepší spánok môže skutočne ovplyvniť riziko Alzheimerovej choroby, tiež zostáva otvorená. Vedci preto chcú preskúmať, či zmeny v spánku nie sú len indikátorom počiatočných procesov v mozgu, ale aj to, či cielené zlepšenie kvality spánku by mohlo tieto procesy ovplyvniť. „Tento výskum ukazuje, že spánok nie je len ukazovateľom zdravia, ale aj potenciálnym východiskovým bodom pre intervencie,“ uviedla Lucie Leroux z nadácie „Stop Alzheimer’s“. Sú však potrebné ďalšie – a predovšetkým dlhodobé – štúdie. Tie musia preukázať, či pozorované súvislosti pretrvávajú v čase a či zmeny v spánku možno skutočne spojiť s neskoršími zmenami v mozgu alebo s nástupom príznakov Alzheimerovej choroby.

Súčasná štúdia preto zatiaľ neposkytuje nový test na Alzheimerovu chorobu. Ukazuje však, že zmeny v spánku súvisiace s biologickými procesmi tejto choroby môžu byť pozorovateľné už v ranom štádiu. Ak by sa táto súvislosť potvrdila v ďalších štúdiách, analýza spánku by v budúcnosti mohla pomôcť skôr identifikovať ohrozené osoby a poskytnúť presnejšie pochopenie toho, ako sa Alzheimerova choroba vyvíja dlho predtým, než sa objavia prvé príznaky. To znamená, že spánok by sa mohol stať dôležitým nielen pre včasnú detekciu. Výskum tiež nastoľuje otázku, či by konkrétne zlepšenie kvality spánku mohlo pomôcť ovplyvniť zmeny súvisiace s ochorením. Ďalší výskum bude musieť ukázať, či to skutočne vedie k novým možnostiam prevencie alebo liečby Alzheimerovej choroby.