Každú jar poslušne posúvame hodiny dopredu na letný čas a každú jeseň ich vraciame späť na štandardný čas, ale nikto z toho nemá zvláštnu radosť. Polročná zmena času je nielen nepohodlná, ale aj veľmi škodlivá pre naše zdravie. Spoločná strata jednej hodiny spánku pri zmene času v marci sa spája so zvýšeným počtom infarktov a smrteľných dopravných nehôd v nasledujúcich dňoch.

Trvalý štandardný čas je lepší ako zmena času

Štúdia vedcov zo Stanfordskej lekárskej univerzity teraz zistila, že existujú aj dlhodobejšie nebezpečenstvá – a lepšie alternatívy. Vedci porovnávali, ako tri rôzne časové systémy – stály štandardný čas, stály letný čas a polročné zmeny času – môžu ovplyvniť cirkadiánny rytmus ľudí, a tým aj ich zdravie v celej krajine. Cirkadiánny rytmus sú vrodené, približne 24-hodinové hodiny tela, ktoré regulujú mnohé fyziologické procesy.

Tím zistil, že z hľadiska cirkadiánneho rytmu sme sa rozhodli najhoršie. Trvalý štandardný čas aj trvalý letný čas by boli zdravšie ako naše sezónne striedanie času, pričom trvalý štandardný čas by prospel väčšine ľudí. Na základe modelovania vystavenia svetlu, cirkadiánnych účinkov a zdravotných charakteristík v jednotlivých okresoch výskumníci odhadujú, že trvalý štandardný čas by zabránil približne 300 000 mozgovým príhodám ročne a viedol by k zníženiu počtu obéznych ľudí o 2,6 milióna. Trvalý letný čas by dosiahol približne dve tretiny rovnakého účinku. „Zistili sme, že je určite lepšie zostať pri štandardnom alebo letnom čase ako ho dvakrát ročne meniť,“ povedal Jamie Zeitzer, PhD, profesor psychiatrie a behaviorálnych vied a hlavný autor štúdie, ktorá bola uverejnená v Proceedings of the National Academy of Sciences. Vedúcou autorkou je Lara Weedová, doktorandka v odbore bioinžinierstvo.

Synchronizácia s 24 hodinami

Dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí chcú ukončiť sezónne zmeny času, panuje nesúhlas s tým, akú časovú politiku presadzovať. „Sú ľudia, ktorí sú zanietení pre obe strany a majú veľmi rozdielne argumenty,“ povedal Zeitzer. Zástancovia trvalého letného času tvrdia, že viac svetla vo večerných hodinách by mohlo ušetriť energiu, zabrániť kriminalite a poskytnúť ľuďom viac voľného času po práci. Z druhého tábora sú zástancovia trvalého letného času, ktorí tvrdia, že viac svetla ráno je optimálne pre zdravie. Za celoročný štandardný čas sa vyslovili organizácie ako Americká akadémia spánkovej medicíny, Národná nadácia pre spánok a Americká lekárska asociácia. „Je to založené na teórii, že skoré ranné svetlo je lepšie pre naše celkové zdravie,“ povedal Zeitzer o týchto odporúčaniach. „Problém je, že ide o teóriu bez údajov. A my nakoniec údaje máme.“

Ľudský cirkadiánny cyklus netrvá presne 24 hodín – u väčšiny ľudí je približne o 12 minút dlhší – ale dá sa modulovať svetlom. „Príjem svetla ráno urýchľuje cirkadiánny cyklus. Svetlo večer cyklus spomaľuje,“ povedal Zeitzer. „Vo všeobecnosti potrebujete viac ranného svetla a menej večerného svetla, aby ste zostali dobre synchronizovaní s 24-hodinovým dňom.“ Desynchronizovaný cirkadiánny cyklus sa spája s celým radom zdravotných problémov. „Čím viac svetla dostávate v nesprávnom čase, tým sú vaše cirkadiánne hodiny slabšie. Všetky veci, ktoré od nich závisia – napríklad imunitný systém a energia – potom nefungujú tak dobre,“ povedal Zeitzer.

Výskumníci použili matematický model na prepočet vystavenia svetlu v jednotlivých časových režimoch na základe miestnych časov východu a západu slnka na cirkadiánnu záťaž – v podstate na to, o koľko sa musia vnútorné hodiny človeka posunúť, aby držali krok s 24-hodinovým dňom. Zistili, že väčšina ľudí by v priebehu roka pociťovala najmenšiu cirkadiánnu záťaž pri trvalom štandardnom čase, ktorý uprednostňuje ranné svetlo. Výhody sa trochu líšia v závislosti od polohy človeka v rámci časového pásma a jeho chronotypu – čiuprednostňuje skoré ráno, neskorý večer alebo niečo medzi tým. Je kontraintuitívne, že ľudia, ktorí vstávajú skoro, čo je asi 15 % populácie, a ktorých cirkadiánny cyklus je kratší ako 24 hodín, by pri trvalom letnom čase pociťovali najmenšiu záťaž na cirkadiánny cyklus, pretože viac večerného svetla by predĺžilo ich cirkadiánny cyklus bližšie k 24 hodinám.

Vplyv na zdravie

Na zistenie súvislosti medzi cirkadiánnou záťažou a konkrétnymi zdravotnými následkami výskumníci analyzovali údaje z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb na úrovni okresov o výskyte artritídy, rakoviny, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, ischemickej choroby srdca, depresie, cukrovky, obezity a mŕtvice.

Z ich modelov vyplýva, že trvalý štandardný čas by znížil celoštátny výskyt obezity o 0,78 % a výskyt mŕtvice o 0,09 %, pričom obe ochorenia sú ovplyvnené zdravotným stavom v závislosti od denného rytmu. Tieto zdanlivo malé percentuálne zmeny v oblasti bežných ochorení by viedli k zníženiu počtu obéznych ľudí o 2,6 milióna a počtu ľudí s mozgovou príhodou o 300 000. Pri trvalom zavedení letného času by sa celoštátny výskyt obezity znížil o 0,51 %, teda o 1,7 milióna ľudí, a výskyt mozgových príhod o 0,04 %, teda o 220 000 prípadov. Podľa očakávania modely nepredpokladali významný rozdiel v ochoreniach, ako je napríklad artritída, ktoré priamo nesúvisia s cirkadiánnym rytmom.

Výsledky nie sú dostatočne presvedčivé

Hoci je táto štúdia pravdepodobne najdôkladnejšou analýzou dlhodobých účinkov rôznych časových politík na zdravie, podľa Zeitzera zďaleka neznamená konečné slovo. Po prvé, výskumníci nebrali do úvahy mnohé faktory, ktoré by mohli ovplyvniť vystavenie svetlu v reálnom živote, vrátane počasia, geografie a správania ľudí. Pri svojich výpočtoch výskumníci predpokladali konzistentné a relatívne priaznivé cirkadiánne svetelné návyky vrátane spánkového režimu od 22.00 do 7.00, vystavenia sa slnku pred a po práci a cez víkendy a vystavenia sa svetlu v interiéri od 9.00 do 17.00 a po západe slnka. V skutočnosti však mnohí ľudia majú nepravidelné spánkové návyky a trávia viac času v interiéri.

„Svetelné návyky ľudí sú pravdepodobne oveľa horšie, ako predpokladáme v modeloch,“ povedal Zeitzer. „Dokonca aj v Kalifornii, kde je skvelé počasie, trávia ľudia vonku menej ako 5 % dňa.“ Hoci sa zdá, že cirkadiánne zdravie je v prospech trvalého štandardného času, výsledky nie sú dostatočne presvedčivé na to, aby zatlačili do úzadia iné úvahy. Zeitzer dúfa, že štúdia bude inšpiráciou pre podobné analýzy založené na dôkazoch z iných oblastí, ako je ekonómia a sociológia. Poukazuje tiež na to, že časová politika je jednoducho otázkou rozhodnutia, ktoré časy predstavujú východ a západ slnka, a nie zmenou celkového množstva dostupného svetla.