Ľudia, ktorí zle spia, majú častejšie ako ostatní mozog, ktorý sa zdá byť starší, než v skutočnosti je. Vyplýva to z rozsiahlej štúdie Karolinského inštitútu. Zvýšená zápalová aktivita v tele by mohla čiastočne vysvetliť túto súvislosť.
Zlý spánok sa spája s demenciou, ale nie je jasné, či nezdravé spánkové návyky prispievajú k rozvoju demencie alebo sú skôr skorými príznakmi ochorenia. V novej štúdii vedci z Karolinského inštitútu skúmali vzťah medzi charakteristikami spánku a zdanlivým vekom mozgu vo vzťahu k jeho chronologickému veku. Do štúdie bolo zaradených 27 500 ľudí stredného a staršieho veku z britskej Biobanky, ktorí podstúpili vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou (MRI). Pomocou strojového učenia vedci odhadli biologický vek mozgu na základe viac ako tisícky fenotypov mozgu z magnetickej rezonancie.
Ako spánok a mozog súvisia
Mozog zohráva ústrednú úlohu pri spánku a ovplyvňuje ho na viacerých úrovniach. Suprachiasmatické jadro, ktoré funguje ako vnútorné hodiny, sa nachádza v hypotalame. Registruje svetlo prostredníctvom očí a týmto spôsobom riadi náš rytmus bdenia a spánku, a to aj reguláciou hormónov, ako je melatonín, ktorý podporuje únavu. Zároveň sa v mozgu počas bdelosti hromadí molekula adenozín, ktorá vytvára tzv. spánkový tlak: čím viac adenozínu, tým silnejšia potreba spánku. Retikulárny aktivačný systém v mozgovom kmeni nás udržiava v bdelosti, zatiaľ čo jadro VLPO v hypotalame navodzuje spánok. Úlohu pri tom zohrávajú rôzne neurotransmitery: GABA podporuje relaxáciu a spánok, serotonín podporuje rytmus spánku a bdenia a orexín nás udržiava v bdelosti – jeho porucha môže viesť k narkolepsii.

Nedostatočný spánok môže ovplyvniť mozog mnohými rôznymi a niekedy hlbokými spôsobmi. Ak pravidelne spíme nedostatočne alebo nekvalitne, krehká rovnováha mozgových funkcií je narušená. Predovšetkým trpí pamäť a schopnosť učiť sa. Počas spánku sa informácie spracovávajú a ukladajú do dlhodobej pamäte: V hlbokom spánku sa ukladajú fakty a motorické zručnosti, v spánku REM emocionálne zážitky a tvorivé myšlienky. Ak tento spánok chýba, nové informácie sa ťažšie uchovávajú a existujúce spomienky sa ťažšie vybavujú.
Narušená je aj emočná regulácia. Chronický nedostatok spánku zvyšuje podráždenosť, úzkosť a depresívne príznaky, pretože mozog je menej schopný spracovávať emócie a tlmiť stresové reakcie. Okrem toho trpí kognitívna výkonnosť: znižuje sa koncentrácia, pozornosť, schopnosť riešiť problémy a reakčný čas. Mozog pracuje menej efektívne a rozhodnutia sú impulzívnejšie alebo náchylnejšie na chyby. Ďalším dôležitým bodom je „čistenie“ mozgu prostredníctvom glymfatického systému. Počas hlbokého spánku sa odstraňujú odpadové produkty, ako sú beta-amyloid a tau proteíny. Tieto látky sa hromadia, ak dlhodobo spíme nedostatočne, čo môže zvýšiť riziko neurodegeneratívnych ochorení, ako je napríklad Alzheimerova choroba. Nekvalitný spánok ovplyvňuje aj samotné mozgové štruktúry: Štúdie ukazujú, že chronický nedostatok spánku je spojený so zmenami v oblastiach, ako je hipokampus (pre pamäť) a prefrontálna kôra (pre rozhodovanie a kontrolu impulzov).
Mierny zápal
Kvalita spánku účastníkov štúdie sa hodnotila na základe piatich faktorov, ktoré sami uviedli: chronotyp (ranný alebo večerný človek), dĺžka spánku, nespavosť, chrápanie a denná spavosť. Následne boli rozdelení do troch skupín: zdravý (≥ 4 body), mierny (2 – 3 body) alebo zlý (≤ 1 bod) spánok. „Rozdiel medzi vekom mozgu a chronologickým vekom sa zvýšil približne o šesť mesiacov na každý 1 bod zníženia skóre zdravého spánku,“ vysvetľuje Abigail Dove, výskumníčka z oddelenia neurobiológie, ošetrovateľstva a spoločnosti Karolinského inštitútu, ktorá viedla štúdiu. „Ľudia so zlým spánkom mali mozog v priemere o rok starší, ako bol ich skutočný vek.“

Ďalšími možnými mechanizmami, ktoré by mohli vysvetliť túto súvislosť, sú negatívne účinky na systém likvidácie odpadu v mozgu, ktorý je aktívny najmä počas spánku, alebo to, že nedostatočný spánok ovplyvňuje zdravie kardiovaskulárneho systému, čo môže mať zase negatívny vplyv na mozog. Účastníci britskej Biobanky sú zdravší ako bežná populácia Spojeného kráľovstva, čo môže obmedziť zovšeobecnenie výsledkov. Ďalším obmedzením štúdie je, že výsledky sú založené na údajoch o spánku, ktoré poskytli samotní respondenti. Štúdia sa uskutočnila v spolupráci s výskumníkmi zo Švédskej školy športu a zdravotných vied, Tianjin Medical University a Sichuan University v Číne.
Rizikové faktory predčasného starnutia mozgu
Odhadom veku mozgu ľudí zo snímok magnetickej rezonancie pomocou strojového učenia tím vedený výskumníkmi z UCL identifikoval niekoľko rizikových faktorov predčasného starnutia mozgu. Zistili, že horšie kardiovaskulárne zdravie vo veku 36 rokov predpovedalo vyšší vek mozgu v neskoršom veku, pričom muži mali tiež tendenciu mať starší mozog ako ženy v rovnakom veku, uvádzajú v časopise The Lancet Healthy Longevity.
Starší vek mozgu bol spojený s mierne horšími výsledkami v kognitívnych testoch a predpovedal aj zvýšené zmenšovanie mozgu (atrofiu) v nasledujúcich dvoch rokoch, čo naznačuje, že by mohol byť dôležitým klinickým ukazovateľom pre ľudí s rizikom zhoršenia kognitívnych funkcií alebo iných ochorení mozgu. Vedúci autor profesor Jonathan Schott (UCL Dementia Research Centre, UCL Queen Square Institute of Neurology) uviedol: „Na základe výsledkov výskumu sme zistili, že mozog je veľmi dobre vyvinutý: „Zistili sme, že napriek veľmi podobnému skutočnému veku všetkých ľudí v tejto štúdii boli veľmi veľké rozdiely v tom, ako starý počítačový model odhadol ich mozog. Dúfame, že táto technika by jedného dňa mohla byť užitočným nástrojom na identifikáciu ľudí ohrozených zrýchleným starnutím, aby im mohli byť včas ponúknuté cielené preventívne stratégie na zlepšenie zdravia ich mozgu.“ Vedci použili zavedený model strojového učenia založený na magnetickej rezonancii na odhad veku mozgu účastníkov štúdie Insight-46 financovanej Alzheimer’s Research UK, ktorú viedol profesor Schott. Účastníci štúdie Insight-46 boli vybraní z kohorty narodených v roku 1946 v Spojenom kráľovstve v rámci Národného prieskumu zdravia a vývoja (NSHD) Rady pre lekársky výskum. Keďže sa účastníci zúčastňovali na štúdii počas celého života, výskumníci mohli porovnať ich súčasný vek mozgu s rôznymi faktormi z celého ich života. Všetci účastníci mali od 69 do 72 rokov, ale ich odhadovaný vek mozgu sa pohyboval od 46 do 93 rokov.

Vedci tiež zistili, že vyšší vek mozgu súvisel s vyššou hladinou neurofilamentového ľahkého proteínu (NfL) v krvi. Predpokladá sa, že zvýšené hladiny NfL sú dôsledkom poškodenia nervov a čoraz viac sa považujú za užitočný marker neurodegenerácie. Dr. Sara Imarisio, vedúca výskumu v Alzheimer’s Research UK, povedala: „V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v rámci výskumu Alzheimer’s Research UK sa v rámci výskumu Alzheimer’s Research UK objavujú aj ďalšie faktory: „Štúdia Insight 46 pomáha lepšie spoznať zložité vzťahy medzi rôznymi faktormi, ktoré ovplyvňujú zdravie mozgu ľudí počas ich života. Pomocou strojového učenia výskumníci v tejto štúdii našli ďalšie dôkazy, že horšie zdravie srdca v strednom veku je spojené s väčším zmenšovaním mozgu v neskoršom veku.“
Ďalšie negatívne faktory
Predčasné starnutie mozgu môžu podporovať aj iné rizikové faktory, ktoré sa zvyčajne navzájom posilňujú, napr. rozhodujúcu úlohu zohráva strava: vysoká konzumácia cukru a tukov, nedostatok omega-3 mastných kyselín, vitamínov alebo antioxidantov môže podporovať zápal v mozgu a znižovať neuroplasticitu. Škodlivý je aj nedostatok pohybu, pretože fyzická aktivita zlepšuje prietok krvi do mozgu, stimuluje rast nových nervových buniek a posilňuje kognitívne funkcie.
Chronický stres a dlhodobé psychické vypätie vedú k nadprodukcii kortizolu, ktorý môže poškodiť obzvlášť citlivé oblasti mozgu, ako je hipokampus a prefrontálna kôra, čím sa zhoršuje pamäť, schopnosť učiť sa a emočná regulácia. Okrem toho fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu a iné drogy zvyšujú neuronálnu toxicitu a podporujú zápal, čo zvyšuje riziko kognitívneho úpadku a neurodegeneratívnych ochorení, pričom svoju úlohu zohrávajú aj sociálne faktory a nedostatočná mentálna záťaž: tí, ktorí majú málo sociálnych kontaktov alebo sú málo mentálne zaťažovaní, ponúkajú mozgu menej stimulácie, čo môže znížiť kognitívnu výkonnosť. A napokon environmentálne faktory, ako je znečistenie ovzdušia alebo chronické vystavenie ťažkým kovom a toxickým chemikáliám, prispievajú k zápalom a poškodeniu mozgu.





