Nepravidelný spánkový režim vo veku okolo 40 rokov môže nenápadne vytvárať predpoklady pre budúce srdcové problémy. Vedci, ktorí desať rokov sledovali tisíce ľudí, zistili, že u osôb s veľmi nepravidelným časom uloženia sa na spánok – najmä ak spali menej ako osem hodín – bolo riziko závažných kardiovaskulárnych príhod, ako sú infarkty alebo mŕtvice, približne dvojnásobné. Zaujímavé je, že nešlo primárne o to, kedy sa ľudia prebudili, ale skôr o to, ako nepravidelný bol ich čas uloženia sa na spánok.

Prečo môže byť pravidelný čas uloženia sa do postele dôležitý pre srdce

Ak v strednom veku chodíte spať každý večer v inú hodinu, môže to byť varovným signálom budúcich srdcových problémov. Nové zistenia výskumu z Univerzity v Oulu naznačujú, že výrazné výkyvy v čase uloženia sa do postele môžu podstatne zvýšiť riziko závažných kardiovaskulárnych príhod, najmä u ľudí, ktorí strávia v posteli menej ako osem hodín. Štúdia zistila silnú súvislosť medzi nepravidelným časom uloženia sa do postele a zvýšenou pravdepodobnosťou závažných srdcových príhod. Ľudia, ktorí spali menej ako osem hodín a ktorých spánkové návyky výrazne kolísali, mali približne dvojnásobné riziko v porovnaní s tými, ktorí mali pravidelnejšie spánkové návyky. Naopak, nepravidelný čas prebudenia nevykazoval žiadnu jasnú súvislosť so srdcovými problémami. Závažné kardiovaskulárne príhody v tejto štúdii zahŕňali stavy, ako je infarkt alebo mozgová príhoda.

Ide o stavy, pri ktorých dochádza k náhlemu prerušeniu prívodu krvi do životne dôležitých orgánov. K infarktu srdca zvyčajne dochádza, keď sa cieva v srdci zúži alebo úplne upchá. V dôsledku toho dostáva srdcový sval príliš málo kyslíka, čo môže viesť k trvalému poškodeniu. Typické príznaky zahŕňajú silnú bolesť na hrudi, dýchavičnosť alebo pocit zvierania na hrudi. Mozgový infarkt – často označovaný ako ischemická mozgová príhoda – je spôsobený narušením prietoku krvi do mozgu. Postihnuté osoby môžu náhle pocítiť ochrnutie, ťažkosti s rečou, závraty alebo stratu zraku. Oba stavy sa považujú za lekárske pohotovosti a vyžadujú rýchlu špecializovanú liečbu, aby sa čo najviac predišlo trvalému poškodeniu alebo život ohrozujúcim následkom.

„Predchádzajúce štúdie spojili nepravidelné spacie návyky s rizikami pre zdravie srdca, ale toto je prvýkrát, čo sme samostatne skúmali rozdiely v čase uloženia sa na spánok, čase prebudenia a strednej fáze spánku – ako aj ich nezávislé súvislosti s závažnými kardiálnymi príhodami,“ hovorí postdoktorandka Laura Nauha z Univerzity v Oulu.

Sledovanie spánkových návykov a dlhodobého zdravia

Štúdia Univerzity v Oulu sledovala celkovo 3 231 ľudí zo severného Fínska počas mimoriadne dlhého obdobia. Všetci účastníci boli súčasťou kohorty narodených v roku 1966 a v čase merania spánku mali približne 46 rokov. Na rozdiel od mnohých skorších štúdií sa spánkové návyky nezaznamenávali len pomocou subjektívnych dotazníkov, ale aj objektívne pomocou monitorov aktivity. Tieto zariadenia sledovali v priebehu týždňa, kedy účastníci išli spať, kedy sa zobudili a ako veľmi sa ich spánkové časy líšili zo dňa na deň. Výskumníci následne sledovali zdravotný stav účastníkov viac ako desať rokov pomocou národných zdravotných registrov. To im umožnilo zistiť, či ľudia s obzvlášť nepravidelným spánkovým režimom mali vyššiu pravdepodobnosť, že v neskoršom veku u nich vzniknú závažné kardiovaskulárne ochorenia, ako sú infarkty alebo mŕtvice. Takéto dlhodobé observačné štúdie sa považujú za obzvlášť cenné, pretože môžu odhaliť súvislosti medzi každodenným správaním a budúcimi zdravotnými rizikami.

Podľa výskumníkov by najmä veľmi kolísavý čas uloženia sa do postele mohol zaťažovať vnútorné biologické hodiny organizmu. Tento takzvaný cirkadiánny rytmus riadi množstvo životne dôležitých procesov, vrátane krvného tlaku, srdcovej frekvencie, hormonálnej rovnováhy, metabolizmu a zápalových reakcií. Ak sa čas uloženia do postele neustále mení, telo sa musí opakovane prispôsobovať, čo by mohlo v dlhodobom horizonte viesť k zvýšenému zaťaženiu kardiovaskulárneho systému. Zistenia štúdie preto naznačujú, že dôležitá nie je len dĺžka spánku, ale aj pravidelnosť spánkového rytmu. Ľudia, ktorí chodia spať každý deň približne v rovnakom čase, môžu tým podporiť stabilitu svojich biologických procesov a dlhodobo prispieť k zdraviu svojho srdca. Zároveň výskumníci zdôrazňujú, že ide o štatistickú koreláciu a nie o definitívny dôkaz príčiny a následku. Pravidelný spánkový rytmus sa však považuje za faktor životného štýlu, ktorý môže mnoho ľudí vedome ovplyvňovať.

Príliš veľa – alebo príliš málo – spánku zvyšuje riziko infarktu

Predchádzajúci výskum z University of Colorado Boulder už preukázal, že príliš málo – alebo príliš veľa – spánku môže zvýšiť riziko infarktu. Štúdia tiež zistila, že u jedincov s vysokým genetickým rizikom infarktu môže 6 až 9 hodín spánku za noc toto riziko kompenzovať. V rámci štúdie vedci z Massachusetts General Hospital a Univerzity v Manchestri analyzovali genetické údaje, vlastné údaje o spánkových návykoch a zdravotné záznamy 461 000 účastníkov britskej biobanky vo veku od 40 do 69 rokov, ktorí nikdy neprekonali infarkt, a následne ich sledovali počas siedmich rokov. V porovnaní s tými, ktorí spali 6 až 9 hodín za noc, mali tí, ktorí spali menej ako šesť hodín, o 20 percent vyššiu pravdepodobnosť, že počas sledovaného obdobia utrpia infarkt. U tých, ktorí spali viac ako deväť hodín, bola táto pravdepodobnosť o 34 percent vyššia. Keď sa výskumníci zamerali iba na osoby s genetickou predispozíciou na srdcové ochorenia, zistili, že spánok v dĺžke šesť až deväť hodín za noc znižuje ich riziko infarktu o 18 percent.

Na účely štúdie výskumníci využili rozsiahly súbor údajov UK Biobank a kombinovali observačný a genetický výskum, aby túto otázku preskúmali z iného uhla pohľadu. Po zohľadnení 30 ďalších faktorov – vrátane telesného zloženia, fyzickej aktivity, socioekonomického statusu a duševného zdravia – zistili, že dĺžka spánku sama o sebe ovplyvňuje riziko infarktu nezávisle od týchto ďalších faktorov. Čím viac sa dĺžka spánku odchyľovala od rozsahu 6 až 9 hodín, tým väčší bol nárast rizika. Napríklad ľudia, ktorí spali päť hodín za noc, mali o 52 percent vyššie riziko infarktu ako tí, ktorí spali 7 až 8 hodín, zatiaľ čo u tých, ktorí spali 10 hodín za noc, bolo riziko infarktu dvojnásobné.

Pomocou metódy nazývanej „Mendeliánska randomizácia“ výskumníci následne preskúmali genetické profily účastníkov, aby zistili, či majú geneticky predisponovaní k krátkemu spánku vyššiu pravdepodobnosť infarktu. S krátkym spánkom bolo spojených dvadsaťsedem genetických variantov. Pozorovali podobné vzory a dospeli k záveru, že geneticky podmienená krátka dĺžka spánku je rizikovým faktorom pre infarkty.

Štúdia neskúmala mechanizmus, ktorým by krátky alebo dlhý spánok mohol zvyšovať riziko infarktu, ale predchádzajúce štúdie naznačili niektoré vysvetlenia. Príliš málo spánku môže poškodiť výstelku tepien (endotélium), ovplyvniť tvorbu zápalových buniek v kostnej dreni a tiež viesť k nezdravej strave a zlým stravovacím návykom (čo zase môže ovplyvniť váhu a tým aj zdravie srdca). Príliš veľa spánku môže tiež zvýšiť zápal v tele, čo je rovnako spojené s kardiovaskulárnymi ochoreniami. Autori dúfajú, že štúdia zvýši povedomie lekárov, zdravotných orgánov a širokej verejnosti o prínosoch spánku pre zdravie srdca.