Všetci vieme, aký dôležitý je spánok pre duševné zdravie, ale metaanalýza uverejnená 13. marca v časopise Current Biology zistila, že kvalitný spánok pomáha aj nášmu imunitnému systému reagovať na vakcínu. Autori zistili, že ľudia, ktorí spali menej ako šesť hodín za noc, produkovali výrazne menej protilátok ako tí, ktorí spali sedem hodín alebo viac, a že tento deficit zodpovedal dvojmesačnému poklesu hladiny protilátok.

Menej ako šesť hodín spánku za noc môže oslabiť imunitnú reakciu na vakcínu

„Dobrý spánok nielen zvyšuje účinnosť vakcíny, ale môže tiež predĺžiť trvanie ochrany vakcínou,“ uviedla hlavná autorka Eve Van Cauter, emeritná profesorka na Chicagskej univerzite, ktorá spolu s prvou autorkou Karine Spiegel z francúzskeho Institut national de la santé et de la médecine (INSERM) v roku 2002 uverejnila prelomovú štúdiu o vplyve spánku na očkovanie. Keď vypukla pandémia COVID-19 a masové očkovanie sa stalo medzinárodnou prioritou, Spiegel a Van Cauter sa rozhodli zhrnúť súčasný stav poznatkov o vplyve dĺžky spánku na imunitnú reakciu na vakcíny.

Na tento účel výskumníci prečesali vedeckú literatúru a zhrnuli výsledky siedmich štúdií, ktoré skúmali očkovanie proti vírusovým infekciám – vrátane chrípky, ako aj hepatitídy A a B. Následne údaje opätovne analyzovali. Tím porovnal protilátkovú reakciu jedincov s „normálnou“ dĺžkou spánku sedem až deväť hodín za noc – v súlade s odporúčaniami National Sleep Foundation – s reakciou takzvaných krátkych spáčov, ktorí spali menej ako šesť hodín za noc. Okrem toho výskumníci skúmali rozdiely medzi mužmi a ženami, ako aj medzi dospelými nad 65 rokov a mladšími dospelými. Celkovo zistili jasné dôkazy, že menej ako šesť hodín spánku za noc môže oslabiť imunitnú reakciu na očkovanie.

V priemere ľudia s chronickým nedostatkom spánku produkovali po očkovaní menej protilátok, čo môže mať za následok nižšiu alebo menej trvalú ochranu proti infekcii. Spánok tak zrejme zohráva dôležitú úlohu pri aktivácii imunitného systému: počas spánku sa uvoľňujú signálne molekuly regulujúce zápal, aktivujú sa imunitné bunky a podporujú sa procesy potrebné na vytvorenie stabilnej imunologickej pamäti.

Ako spánok, hormóny a pohlavie spoločne ovplyvňujú účinnosť vakcín

Keď sa však údaje analyzovali oddelene podľa pohlavia, vynoril sa odlišný obraz: súvislosť medzi krátkou dĺžkou spánku a zníženou produkciou protilátok bola štatisticky významná predovšetkým u mužov. U žien boli výsledky výrazne variabilnejšie. Vedci predpokladajú, že v tomto hrajú ústrednú úlohu hormonálne rozdiely. Ukázalo sa, že ženské pohlavné hormóny, ako sú estrogén a progesterón, ovplyvňujú mnohé imunitné procesy. Napríklad estrogén môže posilňovať určité imunitné reakcie, zatiaľ čo progesterón má skôr regulačný alebo tlmiaci účinok. Keďže sa koncentrácie týchto hormónov menia v priebehu menštruačného cyklu, môže kolísať aj sila imunitnej reakcie.

Okrem toho môžu imunitný systém ďalej ovplyvňovať faktory ako hormonálna antikoncepcia, tehotenstvo, menopauza alebo postmenopauzálny stav. Ženy vo všeobecnosti vykazujú silnejšie imunitné reakcie na očkovanie ako muži, sú však tiež citlivejšie na hormonálne a fyziologické zmeny. V dôsledku toho sa účinky nedostatku spánku môžu u žien líšiť vo väčšej miere a môže byť ťažšie ich jasne preukázať v štúdiách. Autori preto zdôrazňujú, že budúci výskum by mal systematicky zohľadňovať hormonálny stav, aby bolo možné lepšie pochopiť rodové rozdiely.

„Z imunologických štúdií vieme, že pohlavné hormóny ovplyvňujú imunitný systém,“ vysvetlili Eve Van Cauter a jej kolega Michael Irwin pre Spiegel. „U žien je imunita ovplyvnená fázou menštruačného cyklu, užívaním antikoncepcie, ako aj menopauzou a postmenopauzálnym stavom. Žiaľ, žiadna zo štúdií, ktoré sme vyhodnotili, neobsahovala údaje o hladinách pohlavných hormónov.“ Práve preto výskumníci vidia potrebu ďalšieho výskumu, aby lepšie pochopili, ako spánok, hormóny a pohlavie spoločne ovplyvňujú účinnosť vakcín.

Dostatočný spánok ako kľúč k lepšej ochrane vakcínou

Niektoré štúdie merali dĺžku spánku priamo, buď pomocou náramkových hodín citlivých na pohyb, alebo v laboratóriu spánku, zatiaľ čo iné sa spoliehali na dĺžku spánku uvádzanú samotnými účastníkmi. V oboch prípadoch bola krátka dĺžka spánku spojená s nižšou hladinou protilátok, ale tento efekt bol silnejší v štúdiách, ktoré používali objektívne merania spánku – pravdepodobne preto, že ľudia sú notoricky známi tým, že nedokážu správne odhadnúť dĺžku svojho spánku.

Autori štúdie zdôrazňujú, že vedomie, že dĺžka spánku môže ovplyvňovať účinnosť vakcín, by mohlo ľuďom poskytnúť určitú mieru kontroly nad ich vlastnou imunitnou obranou. Hoci mnohé faktory, ktoré ovplyvňujú imunitnú reakciu – ako vek, pohlavie, chronické ochorenia alebo obezita – je ťažké alebo nemožné zmeniť, dostatok spánku je faktorom životného štýlu, ktorý ľudia môžu aktívne ovplyvňovať. Najmä v kontexte vakcín proti COVID-19 sa ukázalo, že určité skupiny, vrátane starších dospelých, ľudí so základnými zdravotnými problémami alebo obezitou a mužov, niekedy vyvíjajú slabšiu alebo kratšie trvajúcu imunitnú reakciu.

„Ak sa pozrieme na rozdiely v ochrane, ktorú poskytujú vakcínyproti COVID-19, ľudia s existujúcimi zdravotnými problémami sú menej chránení, muži sú menej chránení ako ženy a ľudia s nadváhou sú menej chránení ako tí, ktorí nadváhu nemajú. To sú všetko faktory, nad ktorými jednotlivec nemá žiadnu kontrolu, ale môžete ovplyvniť svoj spánok,“ vysvetlila Eve Van Cauter. Z pohľadu výskumníkov by preto dostatočný spánok mohol byť relatívne jednoduchým a nákladovo efektívnym spôsobom, ako podporiť účinnosť očkovania.

Mnoho otázok zostáva nezodpovedaných

Pravdepodobne tu nejde len o množstvo spánku v noci bezprostredne pred očkovaním. Predchádzajúce štúdie naznačujú, že už niekoľko nocí s nedostatočným spánkom môže stačiť na zmenu aktivity určitých imunitných buniek. Nedostatok spánku tiež zvyšuje uvoľňovanie stresových hormónov, ako je kortizol, a môže ovplyvňovať zápalové procesy v tele. To by mohlo narušiť komunikáciu medzi imunitnými bunkami, ktorá je potrebná na produkciu dostatočného množstva protilátok a pamäťových buniek po očkovaní. Zdá sa, že pre tieto procesy je dôležitý najmä hlboký spánok, keďže počas tejto fázy spánku sa uvoľňujú väčšie množstvá signálnych molekúl regulujúcich imunitný systém.

Výskumníci preto poukazujú na to, že mnoho otázok zostáva nezodpovedaných. „Musíme pochopiť rodové rozdiely, ktoré dni v okolí termínu očkovania sú najdôležitejšie a presne koľko spánku je potrebné, aby sme mohli ľuďom poskytnúť vhodné odporúčania,“ povedal Michael Irwin pre Spiegel. Budúce štúdie by preto mali podrobnejšie skúmať, či je napríklad spánok v dňoch pred očkovaním dôležitejší ako po ňom, ako dlho trvá pozitívny účinok a či cielené zlepšenie spánku má skutočne merateľný vplyv na ochranu vakcínou. Rovnako relevantná je otázka, či by určité skupiny obyvateľstva – napríklad starší dospelí alebo ľudia s poruchami spánku – mohli mať z dobrého spánku obzvlášť veľký prospech.